Zadávanie služieb v oblasti komunálnych služieb vo verejnom záujme „in house“

Talianska obec si založila akciovú spoločnosť na účely správy verejných služieb na svojom území, a to predovšetkým verejných komunálnych služieb, ako poskytovateľa „in house“. Obec si prostredníctvom viacerých rozhodnutí, ktoré vydala zvolila, za prednostnú formu správy komunálnych služieb, konkrétne služieb spočívajúcich v likvidácii pevného komunálneho odpadu, koordinovanú správu s inými obcami. Jednotlivé obce vstúpili do tejto spoločnosti ako verejnoprávni akcionári prostredníctvom účasti na základnom imaní, ktorá spočívala v tom, že každá z týchto obcí nadobudla jednu akciu. Väčšinu základného imania však vlastnila jedna obec.

Obce zastávali názor, že podmienky predmetného zadania služby vo verejnom záujme „in house“ boli splnené, keďže nad spoločnosťou spoločne vykonávali kontrolu orgány územných samospráv. Túto zákazku tak priamo zadali tejto akciovej spoločnosti.

Spochybnené bolo priame zadanie. Niektoré subjekty tvrdili, že v tomto prípade nebola zabezpečená kontrola nad spoločnosťou zo strany všetkých obcí a že v dôsledku toho sa zadanie zákazky malo vykonať v súlade s pravidlami práva Únie – prostredníctvom verejného obstarávania.

Prejudiciálna otázka znela nasledovne:

„Má sa zásada, podľa ktorej je postavenie konkrétneho verejnoprávneho subjektu podieľajúceho sa na základnom imaní účelovej spoločnosti irelevantné, uplatniť aj na prípad ako v prejednávanej veci, keď jedna zo združených obcí vlastní len jednu akciu účelovej spoločnosti a dohody akcionárov, ktoré uzavreli verejnoprávne subjekty, neumožňujú obci podieľajúcej sa na základnom imaní spoločnosti nijakým spôsobom túto spoločnosť účinne kontrolovať, takže majetkovú účasť v spoločnosti možno považovať len za formálny rámec zmluvy o poskytovaní služieb?“