Zákon o príspevku pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby

Dňa 09.12.2025 NRSR schválila návrh zákona o príspevku pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“). Zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (ďalej len „príspevok“) a príplatku k príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (ďalej len „príplatok k príspevku“), ktorými štát prispieva fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby (ďalej len „odkázaná osoba“) na úhradu výdavkov na neformálnu starostlivosť alebo formálnu starostlivosť

Účelom zákona je teda najmä zavedenie nového systému participácie štátu na spolufinancovaní pomoci pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby fyzickým osobám, ktoré sú odkázané na takúto osobnú pomoc, založeného na princípoch osobného rozpočtu cez priznanie nároku na príspevok na pomoc pri odkázanosti priamo odkázanej osobe, ktorá s mesačnou periodicitou rozhoduje, ako ich reálne využije na riešenie dôsledkov svojej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby.

Neformálna starostlivosť:
Zákon upravuje definíciu neformálnej starostlivosti ako pomoci, ktorá je poskytovaná neformálnym opatrovateľom alebo neformálnymi opatrovateľmi odkázanej osobe, ktorej stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je najmenej IV. Neformálny opatrovateľ je fyzická osoba, ktorá poskytuje neformálnu starostlivosť osobne a za odmenu. Podmienkami, ktoré musí neformálny opatrovateľ spĺňať je plnoletosť, zdravotná spôsobilosť a zápis v evidencii neformálnej starostlivosti. Neformálny opatrovateľ nemôže vykonávať činnosť, ktorá má charakter neformálnej starostlivosti, ako podnikanie. Neformálny opatrovateľ môže neformálnu starostlivosť poskytovať najviac dvom odkázaným osobám súčasne. Neformálnu starostlivosť môžu jednej odkázanej osobe poskytovať najviac traja neformálni opatrovatelia súčasne.
Zmyslom a účelom neformálnej starostlivosti je udržať odkázanú fyzickú osobu v jej prirodzenom sociálnom prostredí poskytovaním neformálnej starostlivosti rodinou, blízkymi príbuznými, partnermi, priateľmi, susedmi, teda fyzickými osobami, ktoré majú s odkázanou osobou príbuzenský alebo iný blízky vzťah a osobné a spravidla aj emočné väzby (s prirodzene súvisiacim silným pocitom záväzku a zodpovednosti vyplývajúcim z blízkeho vzťahu s odkázanou fyzickou osobou), nakoľko pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je individuálna a intímna záležitosť.

Príspevok
Nárok na príspevok pri odkázanosti má odkázaná osoba s trvalým alebo prechodným pobytom a bydliskom na území SR alebo ak sú jej práva vyplývajúce zo zákona garantované medzinárodnou zmluvou, dovŕšila tri roky veku, neposkytuje sa jej obdobná dávka v inom štáte a na starostlivosť o ňu sa neposkytuje rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa alebo ich obdoba v zahraničí.
Výška príspevku je upravená v § 4 ods. 5 Zákona v závislosti od stupňa odkázanosti fyzickej osoby od 230 eur po 1210 eur. Predmetné ustanovenia ďalej upravuje ďalšie podrobnosti stanovenia výšky príspevku a moment jeho vzniku. Príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je príslušný na rozhodovanie o nároku na výplatu príspevku, najneskôr do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý má odkázaná osoba nárok na jeho výplatu.

Príplatok k príspevku
V § 8 upravuje Zákon podmienky nároku na príplatok k príspevku, ktorý má odkázaná osoba, ak má nárok na výplatu príspevku, nie je jej poskytovaná neformálna starostlivosť iným neformálnym opatrovateľom, spĺňa hranicu príjmu (príjem je nižší ako 3-násobok sumy životného minima) a hodnota majetku odkázanej osoby nepresahuje sumu ustanovenú zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Osobitný príjemca
Zákon ďalej v § 9 upravuje aj inštitút osobitného príjemcu príspevku, ktorého ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ak sa výplatou príspevku nedosiahol sledovaný účel alebo možno odôvodnene predpokladať, že sa nedosiahne. V takom prípade sa za osobitného príjemcu ustanoví spôsobilá fyzická alebo právnická osoba určená rozhodnutím úradu alebo obec, v ktorej má odkázaná osoba trvalý alebo prechodný pobyt. Osobitným príjemcom je zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak ide o odkázanú osobu, pre ktorú sú vykonávané opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu.

Osobitný príjemca je povinný príspevok použiť len v prospech odkázanej osoby na účel, na ktorý má byť príspevok použitý. Osobitný príjemca bezodplatne sprostredkúva neformálnu starostlivosť a formálnu starostlivosť odkázanej osobe, ak ju touto činnosťou úrad v rozhodnutí o určení osobitného príjemcu poveril.

Prechodné ustanovenia
Zákon ďalej upravuje podrobnosti o poskytovaní preddavku na príspevok, o evidencii vedenej v informačnom systéme sociálnych služieb, o povinnostiach odkázanej osoby a spracúvaní osobných údajov.
V rámci prechodných ustanovení (§ 18) sa upravuje, že nárok na výplatu príspevku a príplatku k príspevku podľa Zákona vzniká najskôr za január 2027.
Fyzická osoba, na opatrovanie ktorej patril k 30. decembru 2026 peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu a ktorá nemá určený stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, sa na účely príspevku považuje za fyzickú osobu, ktorej stupeň odkázanosti je IV.
Fyzická osoba, ktorej patril k 30. decembru 2026 peňažný príspevok na opatrovanie, sa od 1. januára 2027 považuje za neformálneho opatrovateľa fyzickej osoby, na opatrovanie ktorej jej patril peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu kým sa nepreukáže opak.
U neformálneho opatrovateľa, ktorému patril k 30. decembru 2026 peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. na opatrovanie viac ako dvoch odkázaných osôb, sa na podmienku podľa § 2 ods. 5 Zákona (poskytovanie neformálnej starostlivosti maximálne trom osobám) vo vzťahu k poskytovaniu neformálnej starostlivosti týmto odkázaným osobám neprihliada.

Súčasne s prijatím Zákona sa novelizujú ďalšie právne predpisy, a to:

• zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
• zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime
• zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve
• zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
• zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
• zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach
• zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
• zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 345/2022 Z. z. o inšpekcii v sociálnych veciach.

Rozsiahlou je najmä novela zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Nanovo definuje prijímateľa a poskytovateľa sociálnych služieb. V rámci poskytovateľa zachováva delenie na verejného a neverejného s tým, že medzi verejných poskytovateľov zaraďuje aj združenie obcí a právnickú osobu zriadenú alebo založenú združením obcí.

Novela definuje „rozvoj rodičovských zručností“ ako odbornú činnosť zameranú na podporu zdravého fyzického a psychického vývinu dieťaťa, ktorá je poskytovaná tehotnej žene, rodičovi dieťaťa alebo fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ak sú v nepriaznivej sociálnej situácii Rozvoj rodičovských zručností ako samostatnú odbornú činnosť možno vykonávať ambulantnou sociálnou službou a terénnou formou sociálnej služby prostredníctvom terénneho programu. Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby má prednosť pred ambulantnou sociálnou službou. Ak terénna forma sociálnej služby dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu, poskytuje sa aj ambulantná sociálna služba. 

Na základe skúsenosti a požiadaviek tejto aplikačnej praxe sa v § 9 ods. 4 upravujú právne podmienky na plnenie povinnosť poskytovateľov sociálnych služieb pri dodržiavaní tzv. „personálneho normatívu“ pri poskytovaní vybraných druhov sociálnych služieb ustanoveného v prílohe č. 1 k zákonu, poskytovatelia sociálnych služieb už nebudú povinní dodržiavať ustanovený maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov, ale ustanovený maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného odborného zamestnanca. 

Upravujú sa aj ustanovenia týkajúce sa opatrovateľskej, prepravnej, tlmočnícke, odľahčovacej služby a služby požičiavania pomôcok. Zavádza sa nová sociálna služba, a to sprostredkovanie sociálnej služby a inej pomoci. V rámci sprostredkovania sociálnej služby a inej pomoci sa s prihliadnutím na individuálne potreby fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a jej rodiny vyhľadáva a sprostredkúva sociálna služba, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania aktivizuje k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje sociálnemu vylúčeniu a podporuje začlenenie do spoločnosti a poskytuje sociálne poradenstvo a ďalšie formy pomoci. 

Vytvára sa nová pracovná pozícia v oblasti sociálnych služieb, ktorou je „pracovník dlhodobej starostlivosti“. Pracovník dlhodobej starostlivosti sa bude môcť v zariadeniach sociálnych služieb s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti podieľať na jej poskytovaní, a to v rozsahu úkonov vymedzených v prílohe č. 4 k zákonu a aj novo ustanovenej prílohe č. 7 k zákonu. Kvalifikačné predpoklady pre výkon tejto pozície sú obsiahnuté v návrhu úpravy § 84.

 V § 61a a nasl. sa definuje sociálna služba ako služba vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Cieľom právnej úpravy obsiahnutej v § 61a je jednoznačné právne vymedzenie sociálnych služieb podmienených odkázanosťou ako služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v zmysle článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a sekundárnych právnych aktov Európskej komisie. Ide o platené druhy sociálnych služieb, s existenciou trhu poskytovateľov týchto sociálnych služieb s ekonomickým plnením a majú teda povahu hospodárskej činnosti. Sociálne služby podľa § 34 až 41 svojím charakterom napĺňajú znaky služieb, ktoré sú poskytované v priamom verejnom záujme, a to najmä: 

• zabezpečujú starostlivosť pre osoby, ktoré sú z dôvodu odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby neschopné uspokojovať základné životné potreby, 
• plnia funkciu sociálnej inklúzie a prevencie sociálneho vylúčenia, 
• prispievajú k ochrane ľudskej dôstojnosti, zdravia a života odkázaných osôb, 
• sú poskytované bez ohľadu na trhovú ziskovosť, a preto vyžadujú stabilné financovanie z verejných zdrojov 

Sociálna služba je službou vo všeobecnom hospodárskom záujme, ak je v informačnom systéme sociálnych služieb evidovaný údaj o prijatí záväzku poskytovať túto sociálnu službu ako službu vo všeobecnom hospodárskom záujme (počas obdobia trvania tohto záväzku a súčasne poskytovateľ tejto sociálnej služby plní ustanovené podmienky pre poskytovanie sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Obdobie trvania záväzku poskytovať sociálnu službu vo všeobecnom hospodárskom záujme nesmie presiahnuť desať rokov. Tento záväzok možno prijať opakovane. Ďalším dôsledkom právneho zakotvenia sociálnych služieb v hospodárskom záujme je, že poskytovateľ je oprávnený čerpať verejné prostriedky formou spolufinancovania na krytie oprávnených nákladov. Súčasťou úpravy je aj povinnosť kontrolovať nadmernú náhradu a v prípade jej vzniku ju vrátiť, čím sa zabezpečuje súlad s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.ä
V 61a ods. 5 sa predpokladá vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti poskytovania sociálnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, vrátane rozsahu oprávnených nákladov, spôsobu výpočtu nadmernej náhrady poskytnutej z verejných zdrojov, spôsobu výpočtu nevymáhateľnej pohľadávky z nezaplatenej úhrady, atď.

Nanovo sa upravuje financovanie sociálnych služieb, vrátane jeho zdrojov, úhrady za sociálnu službu a posudzovania príjmu a majetku prijímateľa sociálnej služby. 
V rámci ustanovenia o zabezpečení dostupnosti sociálnych služieb obec a vyšší územný celok zabezpečujú dostupnosť sociálnych služieb vykonávaním svojej pôsobnosti tak, aby boli zachované práva fyzickej osoby podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o sociálnych službách. 

Obec alebo vyšší územný celok zabezpečí poskytovanie sociálnej služby tak, že preukázateľným spôsobom požiada poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby. Ak poskytovateľ sociálnej služby, ktorého obec alebo vyšší územný celok požiadal o poskytovanie sociálnej služby, predloží návrh zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorý je v súlade s týmto zákonom, a fyzická osoba odmietne uzatvoriť túto zmluvu, povinnosť obce a vyššieho územného celku zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby sa považuje za splnenú.
Obec alebo vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti môže zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby aj mimo svojho územia alebo územného obvodu. Novela upravuje nanovo aj povinnosti poskytovateľa sociálnej služby pri zverejňovaní informácií a správne delikty poskytovateľov sociálnych služieb. 

V prílohe č. 1 k zákonu o sociálnych službách sa ustanovuje maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného odborného zamestnanca. Poskytovateľ sociálnej služby, ktorý sociálnu službu poskytuje k 31. decembru 2025 a bude ju poskytovať aj po 31. decembri 2025, je povinný plniť podmienku maximálneho počtu prijímateľov sociálnej služby na jedného odborného zamestnanca podľa § 9 ods. 4 zákona a prílohy č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2026 najneskôr od 1. júla 2026. 

Účinnosť: 01.01.2026 a neskôr

Schválené znenie zákona
Sprievodná dokumentácia