Zmeny k zálohovaniu jednorazových obalov na nápoje

Dňa 09.12.2021 NRSR schválila novelu zákona č. 302/2019 Z.z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, ktorej cieľom bolo predovšetkým precíznejšia úprava spolupráce Ministerstva životného prostredia SR a správcu zálohového systému spojená so zabezpečením fungovania zálohového systému, pričom zmeny sa dotýkajú aj komunálnych odpadov.

I. Zmena zákona o zálohovaní jednorazových obalov

Výnimky zo zálohovania
Novela zákona ustanovuje, že zálohovanie sa nevzťahuje na jednorazové obaly na nápoje, ktoré:

1. sú poskytované prevádzkovateľom cestnej, leteckej, vodnej alebo železničnej dopravy podliehajúcej jurisdikcii SR a vykonávajúcim osobnú prepravu na medzinárodných trasách,
2. sú dodávané s tovarom oslobodeným od dane z pridanej hodnoty alebo od spotrebnej dane a určeným na predaj v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov alebo na zásobenie lietadiel či lodí, ktoré bezprostredne opustia územie Európskej únie,
3. sú prepustené do colného režimu vývoz a prepravené z colného územia Európskej únie,
4. je technicky nemožné odobrať štandardným spôsobom zo strany správcu,
5. sú poskytované v rámci predaja na trhových miestach v súhrnnom množstve menej ako 100 kg za kalendárny rok.

Keďže tieto obaly sú vyňaté z predmetu zálohovania, neplatí výrobca obalov správcovi za ne žiadne poplatky. Na výrobcov tých obalov, ktoré sú vyňaté z premetu zálohovania sa však v plnej miere vzťahuje systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov, t.j. výrobca je  povinný plniť si povinnosti v súvislosti s takýmito obalmi v zmysle zákona o odpadoch a znášať všetky finančné náklady spojené s ich zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením.

Nová povinnosť  a možnosť distribútora obalov
Novelou zákona bola zavedená povinnosť distribútorov obalov, ktorí vykonávajú predaj nápojov v zálohovaných jednorazových obaloch konečnému používateľovi, odoberať odpad zo zálohovaných jednorazových obalov na nápoje v mieste prevádzky alebo vo vzdialenosti do 150 metrov od miesta prevádzky bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru. Týmto však nie je dotknuté oprávnenie distribútora, ktorý vykonáva predaj nápojov konečnému používateľovi na predajnej ploche s rozlohou menej ako 300 m2 vydať hodnotu zálohu z odobratého odpadu zo zálohovaných jednorazových obalov na nápoje konečnému používateľovi vo forme poukážky na nákup tovaru v prevádzke distribútora, ktorý poukážku na nákup tovaru vydal.
Týmto sa dáva distribútorovi na dobrovoľnom odbernom mieste (prevádzky pod 300 m2, ktoré nemajú zákonnú povinnosť zriadiť odberné miesto) možnosť eliminovať výplatu hotovosti za odovzdané obaly. Títo distribútori budú mať možnosť sa rozhodnúť za prijaté zálohované obaly nevydať spotrebiteľom hodnotu zálohu v hotovosti, ale napr. vo forme kupónu na nákup tovaru (nákupnú poukážku), resp. priamym odpočítaním hodnotu zálohu zo zrealizovaného nákupu. Uvedený nástroj má motivačný charakter pre menších distribútorov, ktorí sa zapájajú do systému dobrovoľne, aby sa rozhodli zriaďovať odberné miesta a bola tak zabezpečená dostatočná šírka odbernej siete pre spotrebiteľov.

Zároveň bola zavedená povinnosť distribútorov obalov, ktorí vykonávajú predaj nápojov v zálohovaných jednorazových obaloch na nápoje, požiadať výrobcu obalov, od ktorých tieto obaly pochádzajú, o preukázanie splnenia povinnosti registrácie príslušného obalu u správcu podľa § 4 ods. 1 písm. e). Ak výrobca obalov túto povinnosť splnenú nemá, je distribútor obalov povinný bezodkladne nahlásiť uvedenú skutočnosť správcovi. V nadväznosti na povinnosť registrácie výrobcov obalov u správcu je doplnený zákaz neregistrované obaly uvádzať na trh a v súvislosti s preukázaním registrácie, ani distribútor nemôže takéto obaly distribuovať.

Registrácia na odber odpadu
Novela zákona precizuje, že na odber odpadu zo zálohovaných jednorazových obalov  na nápoje sa nevyžaduje okrem súhlasu,  ani registrácia podľa § 98  zákona o odpadoch.[1] Obdobne ako je upravené v zákone o odpadoch napr. vo vzťahu  k spätnému odberu elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov, nie je odber zálohovaných jednorazových obalov na nápoje u distribútora považovaný za zhromažďovanie odpadu alebo za nakladanie s odpadom. Na tieto činnosti sa nevyžaduje žiaden súhlas ani registrácia, distribútor obalov nie je držiteľom odpadov a plní výlučne povinnosti podľa § 5 zákona o zálohovaní.

Nové povinnosti správcu zálohového systému
Keďže ministerstvo životného prostredia SR plní vo vzťahu k správcovi zálohového systému okrem iných funkcií aj úlohy pri schvaľovaní a zmene zakladajúcich dokumentov je nevyhnutné, aby bolo aj pravidelne informované o činnosti správcu smerom k fungovaniu zálohového systému. Na tento účel ukladá novela zákona správcovi zálohového systému povinnosť posielať ministerstvu v polročných intervaloch správu o činnosti. Ministerstvo k správe, ktorú predkladá správca uskutočňuje verejné ústne  prerokovanie a na podklade neho uskutočňuje prípadné zmeny v zakladajúcich dokumentoch, ak sú tieto zmeny odôvodnené. Zmeny v zakladajúcich dokumentoch môžu mať odporúčací charakter alebo v prípade vážnejšej potreby môžu byť nariadené. Správca môže nakladať s príjmami, ktoré nadobudol z nevyplatených záloh, najviac do výšky 50 percent za predchádzajúci kalendárny rok.[2] Toto obmedzenie sa netýka použitia príjmov určených na financovanie prevádzkových potrieb zálohového systému  a financovanie jeho dlhovej služby. Správca je povinný prvú správu o činnosti doručiť ministerstvu životného prostredia za celý rok 2022 najneskôr do 31. januára 2023.
Bol doplnený aj kontrolný mechanizmus v podobe povinnosti správcu zálohového systému zabezpečiť zverejňovanie výkazu platieb v rozsahu ustanovenom ministerstvom. Pod pojmom platby sa rozumie všetky prijaté platby a odoslané úhrady správcu spojené s fungovaním zálohového systému.

II. Zmeny v zákone č. 79/2015 Z.z. o odpadoch

Zákaz energetického zhodnotenia odpadu po dotriedení
Zakazuje sa energetické zhodnocovanie odpadu po dotriedení, ktorý je možné materiálovo zhodnotiť. Tento zákaz sa nevzťahuje na odpad, ktorý je možné energeticky zhodnotiť z dôvodu podľa § 81 ods. 27.

Zodpovednosť za nakladanie s komunálnym odpadom
Vo všeobecnosti platí, že za nakladanie s komunálnym odpadom zodpovedá obec ako aj fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby v zákone vymedzených prípadoch. Novelou zákona bol zavedený nový prípad zodpovednosti FO – podnikateľov a PO. V zmysle novely, za nakladanie s komunálnym odpadom zodpovedá ako pôvodca odpadu fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ak ide o oddelene vyzbieraný odpad z jednorazových obalov na nápoje, ktoré distribútor obalov odmietol z dôvodu, že nespĺňajú požiadavky na odber podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je práve zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje.

Zasielanie evidencie údajov
V zmysle doterajšej právnej úpravy, povinné osoby zasielali evidenciu údajov podľa zákona o odpadoch priebežne, najmenej raz za mesiac, elektronicky. Novela zákona stanovila, že podrobnosti k zasielaniu evidencie budú upravené vo vykonávacom predpise.

Účinnosť od: deň vyhlásenia
Schválené znenie
Sprievodná dokumentácia

Mgr. Helena Laposová  

[1] Povinnosť odberu odpadu zo zálohovaných jednorazových obalov na nápoje je od účinnosti zákona ustanovená pre  prevádzky vykonávajúce distribučnú činnosť s predajnou plochou nad 300m2 (vrátane dobrovoľných pod 300m2), s výnimkou tých prevádzok, ktorí vykonávajú distribúciu potravín a nápojov ako doplnkový tovar (napr. drogérie, hobby markety) a tých prevádzok, ktorých hlavnou obchodnou činnosťou nie je predaj balených potravín alebo nápojov (napr. reštaurácie, hotely, čerpacie stanice).

[2] Správca môže nakladať s príjmami nad tento rozsah len na základe  súhlasu ministerstva životného prostredia s predloženým návrhom správcu. Ministerstvo životného prostredia pri jeho udelení zohľadňuje plnenie účelu zálohového systému s prihliadnutím na trvalú udržateľnosť a financovanie zálohového systému a zabezpečí, aby sa tieto nevyplatené zálohy nepoužili na úhradu sankcií za prípadné neplnenie cieľov návratnosti, neznižovali účinok sankcií a výrobcovia sa nezbavovali svojej zodpovednosti za financovanie systému.