Zmeny vo volebných zákonoch

Dňa 02.12.2021 NR SR schválila novely volebných zákonov, ktoré budú mať výrazný vplyv na blížiace sa komunálne voľby, ktoré sa majú uskutočniť v roku 2022.

I. Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva

Nárok na odmenu členov komisií
Členovia volebných komisií a zapisovateľ volebnej komisie majú za deň konania volieb nárok na odmenu, ak v tento deň nemajú nárok na náhradu podľa tohto zákona. Odmenu členovi volebnej komisie a odmenu zapisovateľovi volebnej komisie vypláca orgán, ktorý zabezpečuje činnosť príslušnej volebnej komisie.

„Prekážka práva voliť“ z dôvodu COVID-19
Ide o zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia, ak osobitný zákon v čase pandémie neustanoví inak. Cieľom tejto právnej úpravy je umožniť hlasovať aj voličom, ktorí by sa za iných okolností z dôvodu ochorenia COVID-19 nemohli zúčastniť volieb. Zároveň orgány verejného zdravotníctva sú na účely vyznačenia prekážky práva voliť povinné oznámiť príslušnej obci údaje o voličovi, ktorému sa zákonom ustanovilo obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia, a to v posledný pracovný deň predo dňom konania volieb a v deň konania volieb v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, súpisné číslo a orientačné číslo domu trvalého pobytu.
Následne okrsková volebná komisia na základe oznámenia vyznačí v deň konania volieb do zoznamu voličov prekážku práva voliť.

Povinnosť starostu zabezpečiť prístup k internetu
Starosta obce je povinný zabezpečiť pre okrskovú volebnú komisiu na účely vykonania volieb prístup k internetu. Túto povinnosť starosta obce bude musieť splniť v dostatočnom časovom predstihu pred voľbami.

Povinnosti obce v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu
Obec je povinná najneskôr desať dní po vyhlásení volieb do Európskeho parlamentu zverejniť na úradnej tabuli obce a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, informáciu o podmienkach práva voliť a práva byť volený pre voličov, ktorí sú občanmi iného členského štátu Európskej únie. Vzor tejto informácie v slovenskom jazyku a v anglickom jazyku zabezpečí pre obec ministerstvo vnútra a zverejní ho na svojom webovom sídle.

Zápisnica o  výsledku hlasovania
Zavádza sa povinnosť volebných komisií všetkých stupňov (vrátane okrskových volebných komisií) zasielať zápisnicu o výsledku hlasovania volebnej komisii vyššieho stupňa elektronicky a listinne, pričom musia vyhotovenie doručiť orgánu príslušnému na úschovu volebných dokumentov až po ukončení činnosti volebnej komisie. Elektronizácia zasielania zápisníc bude mať veľký význam najmä v deň konania volieb do orgánov územnej samosprávy, keď budú okrskové volebné komisie zisťovať výsledky dvoch volieb bezprostredne za sebou.

Nepoužité a nesprávne upravené hlasovacie lístky
Upresnila sa skutočnosť, že po hlasovaní je potrebné odložiť do schránky na to určenej nielen nepoužité, ale aj nesprávne upravené hlasovacie lístky. Zabezpečí sa tým, že volič nevynesie z volebnej miestnosti žiaden hlasovací lístok, či už nepoužitý, alebo nesprávne upravený, napríklad ako dôkaz o tom, ako hlasoval

Postup pri podaní žiadosti o vydanie hlasovacieho preukazu
Novela zákona upravuje postup pri podaní žiadosti o vydanie hlasovacieho preukazu, ktorý za voliča prevezme iná, ním určená osoba. Najmä sa zabezpečuje, aby obec mala oprávnenie žiadať preukázanie totožnosti občianskym preukazom osobou, ktorá preberá hlasovací preukaz a zároveň sa ukladá povinnosť prevzatie hlasovacieho preukazu potvrdiť svojím podpisom. Reaguje sa tým na možné obavy z preberania hlasovacích preukazov neoprávnenými osobami.

Nový hlasovací preukaz z dôvodu straty alebo odcudzenia
Pri strate alebo odcudzení hlasovacieho preukazu obec voličovi nový hlasovací preukaz nevydá. Zákon ani doposiaľ neupravoval možnosť vydania nového hlasovacieho preukazu v prípade straty alebo odcudzenia skôr vydaného hlasovacieho preukazu. Aplikačná prax však poukázala na potrebu jednoznačnej úpravy vo volebnom zákone.  

Odoberanie hlasovacích preukazov okrskovou volebnou komisiou
Novelou zákona bola doplnená kompetencia okrskovej volebnej komisie odoberať hlasovacie preukazy. Hlasovací preukaz sa po jeho odobratí stáva súčasťou volebnej dokumentácie z činnosti okrskovej volebnej komisie, ktorá sa odovzdáva do úschovy obci. 

Doručenie kandidátnej listiny splnomocnencom
Do zákona bola doplnená povinnosť pre splnomocnenca politickej strany alebo koalície pri doručení kandidátnej listiny preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom. Na kandidátne listiny, ktoré neboli doručené ustanoveným spôsobom, sa totiž neprihliada a práve nemožnosť vyžiadať si preukaz totožnosti splnomocnenca vyvolávala pochybnosti, či kandidátna listina bola doručená spôsobom ustanoveným v zákone, t. j. skutočne osobou uvedenou v oznámení o určení splnomocnenca politickej strany alebo koalície. Zároveň treba poskytnúť aj telefonický a e-mailový kontakt na splnomocnenca politickej strany alebo koalície, príslušného na doručenie kandidátnej listiny, resp. na jeho náhradníka. Je to nevyhnutné na účely operatívnej komunikácie.

Overenie kandidáta na kandidátnych listinách
O overenie, či kandidát nie je uvedený na kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo koalícií, vykonáva štátna komisia prostredníctvom svojho odborného sumarizačného útvaru. Pri komunálnych voľbách overenie, či kandidát nie je uvedený na kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo koalícií, vykonáva volebná komisia samosprávneho kraja prostredníctvom svojho odborného sumarizačného útvaru.

Späťvzatie kandidátnej listiny výlučne v listinnej podobe
Novela zákona exaktne ustanovila, že úkony, ktoré majú za následok späťvzatie kandidátnej listiny, musia byť vykonané výlučne v listinnej forme. Doterajšia právna úprava umožňujúca písomné späťvzatie kandidátnej listiny totiž nevylučovala ani zaslanie späťvzatia napríklad formou e-mailu, čo vzhľadom na závažnosť úkonu nie je žiaduce. Rovnako sa to vzťahuje aj na vzdanie sa kandidatúry.

Preukázanie totožnosti voliča
Ide o explicitné vymedzenia občianskeho preukazu ako výlučného dokladu na preukazovanie totožnosti voliča vo voľbách prezidenta SR, do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, do orgánov samosprávy. V prípade, ak voličom je cudzinec, je možné sa preukázať aj dokladom o pobyte cudzincov.

Informačná povinnosť samosprávneho kraja a obce
V prípade samosprávnych krajov bola zavedená povinnosť informovať voličov o utvorení volebných obvodov, o počtoch  poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja v nich a o sídlach obvodných volebných komisií na úradnej tabuli úradu samosprávneho kraja a na  jeho webovom sídle.
sa ustanovila povinnosť obecného zastupiteľstva informovať voličov o volebných obvodoch a počtoch poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí sa v nich majú voliť, na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené. Stáva sa, že niektoré obce si túto povinnosť neplnia, pričom informácia je potrebná najmä pre obyvateľov obce, ktorí majú záujem kandidovať

Splnomocnenec kandidáta bez politickej príslušnosti
Po novom už aj kandidát bez politickej príslušnosti môže doručiť kandidátnu listinu prostredníctvom inej osoby, ktorú na to písomne splnomocnil (vzťahuje sa to aj na voľby do orgánov samosprávy) Splnomocnenec politickej strany alebo koalície, kandidát bez politickej príslušnosti alebo jeho splnomocnenec pri doručení kandidátnej listiny preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom alebo dokladom o pobyte pre cudzinca. Ak je kandidát bez politickej príslušnosti pri doručení kandidátnej listiny zastúpený splnomocnencom, ku kandidátnej listine musí byť pripojené splnomocnenie. Úkonmi splnomocnenca kandidáta bez politickej príslušnosti vo volebných veciach je kandidát bez politickej príslušnosti viazaný, pričom splnomocnencom kandidáta bez politickej príslušnosti nemôže byť kandidát, zapisovateľ volebnej komisie samosprávneho kraja, splnomocnenec politickej strany alebo koalície ani jeho náhradník. Doplnenie súvisí s možnosťou kandidáta bez politickej príslušnosti splnomocniť inú osobu nielen na doručenie jeho kandidátnej listiny, ale aj na doručenie vzdania sa kandidatúry.

Delegácia členov a náhradníkov v Bratislave a Košiciach
V hlavnom meste SR Bratislave a v meste Košice môže do okrskovej volebnej komisie delegovať jedného člena a jedného náhradníka aj politická strana alebo koalícia, ktorá podáva kandidátnu listinu len pre voľby do mestského zastupiteľstva. Potreba úpravy vznikla z podnetov aplikačnej praxe, keď starostovia mestských častí neakceptovali delegovanie členov okrskových volebných komisií politickými stranami alebo koalíciami, ktoré nepredložili kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva mestskej časti, ale len pre voľby do mestského zastupiteľstva.

Povinnosť miestnej volebnej komisie vyhotoviť zoznam kandidátov v elektronickej podobe
Vzhľadom na skutočnosť, že by bolo vo voľbách do orgánov samosprávy obcí problematické vyžadovať elektronickú podobu  kandidátnej listiny najmä od kandidátov v malých obciach, bola uložená povinnosť miestnej volebnej komisii, aby vyhotovila zoznam kandidátov v elektronickej podobe a tento doručila Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a odbornému sumarizačnému útvaru. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zasiela obec zoznam prostredníctvom príslušného okresného úradu. Vzhľadom na to, že voľby do orgánov územnej samosprávy v roku 2022 sa budú konať v jeden deň, bolo nevyhnutné prijať opatrenia smerujúce k eliminácii chýb, uľahčeniu spracovania výsledkov volieb a tým aj zabezpečeniu nerušeného priebehu prípravy a vykonania volieb.

Minimálny počet členov komisie v  Bratislave a v meste Košice
Minimálny počet členov okrskovej volebnej komisie v  Bratislave a v meste Košice vo voľbách do orgánov územnej samosprávy sa ustanovuje na 7. Okrskové volebné komisie v týchto mestách zisťujú výsledky volieb nielen do orgánov mesta, ale aj do orgánov mestských častí, a v spojených voľbách aj do orgánov samosprávnych krajov. Práve preto je potrebné zvýšiť aj počet členov okrskovej volebnej komisie v týchto mestách.

II. Zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani 

Objektívna zodpovednosť politickej strany za vedenie volebnej kampane kandidátom
Vzhľadom na aplikačné problémy týkajúce sa preukazovania zodpovednosti za vedenie volebnej kampane kandidátom uvedeným na kandidátnej listine politickej strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu v čase, kedy je takúto činnosť zakázané vykonávať, bola zavedená objektívna zodpovednosť tej politickej strany, na kandidátnej listine ktorej je tento kandidát uvedený. V prípade, ak sa takéhoto konania dopustí kandidát uvedený na kandidátnej listine koalície politických strán a politických hnutí, zodpovednosť za kandidáta majú niesť všetky politické strany a politické hnutia, a to bez rozdielu.

Limit nákladov pre kandidátov, ktorí budú kandidovať na viac funkcií
Voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať v jeden deň. V takýchto voľbách preto bude môcť jeden kandidát kandidovať až na štyri rôzne funkcie a v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice až na šesť funkcií. Vzhľadom na uvedené je potrebné ustanoviť limit nákladov pre kandidátov, ktorí budú kandidovať na viac funkcií, pričom sa navrhuje, aby sa limity nákladov kandidátov na jednotlivé funkcie, ktoré sú už zákonom ustanovené, sčítali.

Financovanie volebnej kampane politickou stranou vo voľbách do orgánov územnej samosprávy
Ide o úprava limitu na volebnú kampaň pre politickú stranu vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa vykonajú v jeden deň. Politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, môže na volebnú kampaň vynaložiť najviac 1 500 000 eur. Vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa nekonajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň, môže na volebnú kampaň vynaložiť najviac 750 000 eur. Politická strana je povinná zverejniť na svojom webovom sídle správu o prostriedkoch, ktoré vynaložila na volebnú kampaň a doručiť ju ministerstvu vnútra v listinnej podobe a elektronickej podobe do 30 dní po vykonaní volieb. Ministerstvo vnútra zverejní správu podľa piatej vety na svojom webovom sídle do 30 dní od jej doručenia a je prístupná verejnosti na päť rokov

Volebný prieskum a volebná anketa
Novelou zákona bola zavedená základná definícia volebného prieskumu a pojem „volebná anketa“.[1]

Volebné moratórium
Skrátenie volebného moratória na 48 hodín. Zavádza sa zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov a volebných ankiet v čase 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania.

Kontrola transparentnosti volebnej kampane
Došlo k presunu právomoci kontrolovať transparentnosť volebnej kampane z Ministerstva vnútra SR na okresné úrady v prípade ak ide o voľby do orgánov územnej samosprávy.

Predĺženie lehoty na uloženie pokuty za porušenie zákona o volebnej kampani
Subjektívna lehota sa predlžuje z jedného roka na tri roky a objektívna lehota sa predlžuje z troch rokov na päť rokov.

III. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách

Zriadenie a vedenie osobitného účtu na úhradu nákladov na volebnú kampaň
Do zákona o bankách bola zavedená povinnosť pre banky a pobočky zahraničných bánk zriadiť a viesť na žiadosť dotknutých osôb (politická strana, kandidát na prezidenta Slovenskej republiky a kandidát vo voľbách do orgánov územnej samosprávy) osobitný platobný účet, na ktorom sa vedú finančné prostriedky na úhradu nákladov na volebnú kampaň. Za správnosť údajov uvádzaných na zriadenom osobitnom platobnom účte a za dodržiavanie pravidiel vedenia osobitného platobného účtu v súlade so zákonom o volebnej kampani v plnom rozsahu zodpovedá kandidujúci subjekt. Zároveň sa ustanovuje, že banka a pobočka zahraničnej banky, nie sú povinné zriadiť a viesť osobitný platobný účet, ak by jeho zriadenie bolo v rozpore so zákonom č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Banka a pobočka zahraničnej banky sú tiež oprávnené zrušiť už zriadený osobitný platobný účet, ak sa preukázateľne zistí, že vlastník účtu (kandidujúci subjekt) používa účet v rozpore s vyššie uvedeným zákonom.

Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá k 1. januáru 2022 nezriaďuje a nevedie osobitný platobný účet je povinná zriaďovať a viesť osobitný platobný účet najneskôr od 1. januára 2023.

Prelomenie bankového tajomstva
Došlo k prelomeniu bankového tajomstva pre Ministerstvo vnútra SR na účely kontroly vedenia volebnej kampane podľa zákona č. 181/2014 Z.z. v rozsahu nevyhnutnom na preverenie, či vlastník účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené na osobitný platobný účet kandidáta, je totožný s informáciou, ktorú má na požiadanie Ministerstva vnútra SR kandidát o vlastníkovi účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené na osobitný platobný účet, preukázať. Vytvárajú sa tak legislatívne predpoklady pre kontrolu dodržiavania pravidiel vedenia volebnej kampane kandidujúcimi subjektmi vo voľbách podľa zákona o volebnej kampani, v tomto prípade kontroly dodržiavania obmedzenia možnosti prijatia daru.

Účinnosť od: 01.01.2022 s určitými výnimkami
Schválené znenie
Sprievodná dokumentácia  

[1] Volebný prieskum je prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov, a ktorý je uskutočnený na základe všeobecne uznávaných štatistických metód na reprezentatívnej vzorke, v ktorej sú voliči proporčne zastúpení najmä podľa pohlavia, veku, vzdelania alebo adresy trvalého pobytu. Volebná anketa je prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov, a ktorý sa neuskutočnili podľa odseku 1.