Články

Sťažovateľkami boli tri moslimské dievčatá, ktorým bolo na základe školského poriadku zakázané nosiť v priestoroch strednej školy moslimskú šatku, s výnimkou hodín náboženstva a etiky. Proti uvedenému zákazu sa sťažovateľky bránili na vnútroštátnych súdoch, ale bez úspechu. Pred Súdom sťažovateľky namietali, že zákaz nosenia viditeľných náboženských symbolov v škole predstavuje porušenie ich práva prejavovať svoje náboženské vyznanie podľa článku 9 Dohovoru.

Najvyšší súd SR sa zaoberal právnym posúdením vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli pôvodným vlastníkom najprv konfiškované, následne dekonfiškované, no tieto zmeny sa riadne nezapísali do pozemkovej knihy, čo viedlo k dlhodobej spornosti zápisov. Taktiež posudzoval v rozsudku charakter poznámky spornosti, ktorá bola zavedená do slovenského právneho

Žalobca ako neúspešný kandidát na starostu obce napadol výsledok volieb žalobou, v ktorej namietal, že úspešná kandidátka mala byť právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin a toto odsúdenie nemalo byť zahladené. Pri preskúmaní súd ale zistil, že tento trestný čin bol v čase volieb zahladený a preto sú voľby platné.

Žalobca, vlastník a obhospodarovateľ lesných pozemkov napadol rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR k jeho návrhu programu starostlivosti o les v rámci konania EIA. Žalobca namietal, že orgán ochrany prírody sa mal obmedziť len na preverenie splnenia pripomienok uplatnených v predchádzajúcich štádiách podľa zákona o lesoch a že nové, „nad rámec“ uvedené námietky nemožno v odbornom stanovisku podľa § 28 ZoPK uvádzať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal právnou otázku, kedy Finančné riaditeľstvo SR odvolalo colníka z verejnej funkcie na základe toho, že sa stal starostom obce, pričom táto funkcia nie je zlučiteľná s inou verejnou funkciou.