Články

Predmetom nájomnej zmluvy boli časti strechy na budove vo vlastníctve žalobcu, kde bol umiestnený anténny systém žalovaného a príslušenstvo slúžiace na jeho obsluhu, a zároveň nájom pozemku žalobcu, kde žalovaný uložil inžiniersku sieť (dátový kábel). Na obsahu novej nájomnej zmluvy alebo zriadení zmluvného vecného bremena sa zmluvné strany nedohodli, preto si dal žalovaný zapísať do katastra nehnuteľností zákonné vecné bremeno.

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2025 rozhodol, že ustanovenia § 14 ods. 6 a 7 a druhá veta § 21 ods. 1 zákona o slobode informácií v znení zákona č. 401/2024 Z. z., ktoré umožňovali pýtať si vopred platbu za sprístupnenie informácií, žiadať uhradenie nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, zastaviť lehoty do zaplatenia a odložiť žiadosť, ak sa nezaplatí, sú protiústavné.

Došlo k incidentu medzi dvoma policajtmi (sťažovateľmi) a dvoma osobami pri uložení pokuty za nesprávne odloženie domového odpadu a za správanie voči policajtom. V následnom konaní vnútroštátne súdy nezistili, že by táto osoba policajtov urážala. Neskôr však tá istá osoba zverejnila vo verejnej facebookovej skupine príspevok s fotografiou policajtov, v ktorom uviedla, že ju slovne napádali a strkali do nej;

Francúzsky vnútroštátny súd adresoval otázku Súdnemu dvoru Európskej únie, v ktorej sa pýtal či každý štítok zavesený priamo alebo pripojený k výrobku automaticky predstavuje obal, alebo či je potrebné posúdiť túto kvalifikáciu z hľadiska definície a troch kritérií stanovených v článku 3 smernice 94/62/ES. V takomto prípade by štítky predstavovali obal len vtedy, ak by boli používané na obalenie, ochranu, nakladanie, dodávanie a uvádzanie tovarov, od výrobcu po užívateľa alebo spotrebiteľa, pričom by tieto štítky neboli neoddeliteľnou súčasťou výrobku.

Sťažovateľ pred nástupom do školy absolvoval test školskej spôsobilosti a bol zaradený do nultého ročníka pre deti so sociálnym alebo jazykovým znevýhodnením. Po nástupe do prvej triedy mal problémy s učením, preto bol opätovne testovaný a na základe výsledkov, ktoré naznačovali ľahké mentálne postihnutie, preradený do špeciálnej triedy. Od druhého ročníka bol vzdelávaný v špeciálnej triede, kde boli všetci žiaci rómskeho pôvodu. Napriek žiadosti rodičov o preradenie do bežnej triedy zostal v špeciálnom vzdelávacom prúde a školu ukončil v roku 2013. V roku 2014 podal antidiskriminačnú žalobu, v ktorej namietal, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy bolo diskriminačné a negatívne ovplyvnilo jeho vzdelávanie. Súd však jeho žalobu zamietol a neúspešný bol aj na Ústavnom súde SR.