Články

Občianske združenie podalo sťažnosť na francúzsku dopravnú spoločnosť, ktorá predáva cestovné lístky cez web a aplikácie pre porušenie zásady minimalizácie podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) GDPR, ku ktorému malo dochádzať tým, že spoločnosť pri nákupe vyžaduje povinný výber oslovenia „pán“ alebo „pani“, ktorý zaznamenáva. Spoločnosť ju zamietla s odôvodnením, že spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) GDPR a dotknuté osoby môžu namietať podľa čl. 21 GDPR.

Spoločnosť vo Francúzsku navrhla 82 zamestnancom dočasné pridelenie do iných regiónov Francúzska v rámci režimu výkonu práce vo veľkej vzdialenosti stanoveného vnútroštátnou kolektívnou zmluvou pre zamestnancov. Niektorí zamestnanci tieto dočasné pridelenia odmietli a následne boli z ekonomických dôvodov prepustení.

Žalobkyňa bola vlastníčkou pozemkov, na ktorých sa nachádzali budovy vo vlastníctve žalovaného – VÚC, ktoré užívali školy. Žalovaní pozemky užívali bez právneho titulu, čo súd prvej inštancie posúdil ako bezdôvodné obohatenie žalovaného a priznal žalobkyni nárok na zaplatenie škody. Za určité obdobie súd žalobu zamietol, keďže podľa zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo žalovanému oprávnenie bezplatne užívať pozemky ako priľahlé plochy k školským budovám. Žalobkyňa v dovolaní namietala, že športoviská a zeleň nemožno považovať za priľahlé plochy podľa uvedeného zákona.

Navrhovateľka požiadala o vydanie predbežného správneho povolenia a správneho povolenia na výstavbu zariadení veternej farmy. K žiadosti priložila posúdenie vplyvov predmetného projektu na životné prostredie. Navrhovateľke boli požadované povolenia udelené. Následne však vnútroštátny súd podal návrh na prejudiciálne konanie, nakoľko sa tento súd domnieval, že sa hlavné správy musia sprístupniť dotknutej verejnosti, aby mohla uplatniť právo, a to predložiť svoje pripomienky a stanoviská pred prijatím rozhodnutia o vplyvoch dotknutého projektu na životné prostredie.

Sťažovateľ napadol rozsudok Krajského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutia Ministerstva obrany SR, že z jeho 26-bodovej infožiadosti sprístupní len to, čím reálne disponuje a zvyšok odmietne. Otázky smerovali najmä k histórii vojenského školstva, zápisom vo vojenskej knižke a možným dôsledkom pre výsluhové zabezpečenie, teda k odpovediam vyžadujúcim tvorbu stanovísk, rozborov či právnych názorov, ktoré ministerstvo nemalo k dispozícii a muselo by ich vytvoriť.