Články

Sťažnosť podali občania Severného Macedónska, žiaci rómskeho etnika navštevujúcich dve verejné základné školy, ako aj ich rodičia. Prvá skupina sťažovateľov navštevuje školu G.S., kde 83,5 % žiakov tvorili žiaci rómskeho pôvodu. Obyvatelia daného okresu sú prevažne rómskeho etnika. Základnú školu T.A. neďaleko, navštevovalo v tom istom roku 95,1 % etnických Macedóncov a len 2,54 % rómskych žiakov. Veľká disproporcia v etnickom zložení týchto škôl bola podľa kancelárie ombudsmana dôsledkom odmietania rodičov žiakov z majoritného obyvateľstva umiestňovať svoje deti do školy G.S. Druhá skupina sťažovateľov navštevuje školu G.D., kde tvorili rómski žiaci 64 % žiakov prvého ročníka a v nasledujúcom roku 67 %, pričom rómski žiaci mali byť umiestňovaní do rovnakých tried. Vyššie zastúpenie rómskeho etnika bolo podľa ústavného súdu spôsobené nielen výskytom veľkej rómskej komunity v blízkosti školy, ale aj výrazným odlivom žiakov z majoritného obyvateľstva z dôvodu želania ich rodičov. Pokusy o redistribúciu žiakov zlyhali pre odpor rodičov. Podľa ústavného súdu vzniknuté situácie neboli dôsledkom segregácie.

Žalobkyňa tvrdila, že jej protikandidát — zvolený za starostu tesným rozdielom jedného hlasu — porušil zákaz viesť volebnú kampaň počas volebného moratória tým, že dva dni pred voľbami rozposielal voličom SMS správy a správy cez Messenger s obsahom, ktorý mal slúžiť na jeho propagáciu a získanie podpory. Žalobkyňa predložila dôkazy o zaslaní týchto správ a tvrdila, že to mohlo ovplyvniť výsledok volieb vzhľadom na veľmi tesný rozdiel hlasov. Žalovaný namietal, že išlo o súkromnú komunikáciu, ktorá nemôže byť považovaná za volebnú kampaň v zmysle zákona, a poprel, že by porušil zákon.

Najvyšší správny súd ČR sa zaoberal otázkou, kedy má vyvesenie oznámenia na úradnej tabuli účinky doručenia druhej strane a kedy postupuje účastník konania v dobrej viere pri oboznamovaní sa s informáciami, ktoré boli zverejnené podľa nezákonnej vyhlášky.

Verejný obstarávateľ uzavrel s konzorciom podnikov so sídlom v rôznych členských štátoch zmluvu o modernizácií a rozšírení čističky odpadových vôd. Zmluva obsahovala dodatok, v rámci ktorého sa na otázky neupravené v zmluve mal vzťahovať právny poriadok Poľska, ako štátu z ktorého verejný obstarávateľ pochádza.

Žalobca podal žiadosť o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu. V priebehu konania vznikla otázka, či je k stavbe zabezpečený primeraný prístup z pozemnej komunikácie, a zároveň, či spĺňa požiadavky na protipožiarnu komunikáciu. Sťažovateľ predložil technickú správu protipožiarnej bezpečnosti, ktorá podľa jeho tvrdenia preukazovala splnenie všetkých podmienok. Stavebný úrad však po posúdení dôkazov dospel k záveru, že navrhované pripojenie k ceste síce umožňuje bežný prístup k stavbe, ale nespĺňa požiadavky kladené na protipožiarnu komunikáciu – najmä z hľadiska šírky, únosnosti a možnosti manévrovania zásahových vozidiel.