Články

Vážený množstvový zber (ďalej len „VMZ“) komunálnych odpadov je systém zberu odpadu, ktorý sleduje množstvo odpadu v adresnosti na konkrétneho pôvodcu odpadu, resp. konkrétnu adresu a poplatníka na nej. Takýto systém zberu vytvára predpoklad na určovanie poplatku v závislosti od množstva, ktoré poplatník vyprodukuje. Vyrubovanie poplatku za komunálne odpady, ktorých zber sa vykonáva vážením na zberovom vozidle, sa umožnilo až novelou zákona o poplatku z konca roku 2022. Vážený množstvový zber je vo všeobecnosti vnímaný ako zásluhový systém, v ktorom poplatníci platia len za odpad, ktorý vyprodukujú. Je považovaný za spravodlivý a motivačný, avšak pri jeho zavádzaní treba myslieť aj na to, že v praxi pri tomto systéme dochádza k mnohým negatívnym dôsledkom a rizikám.

Poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „KO a DSO“) je finančný nástroj, ktorým môže obec získať príjmy na pokrytie nákladov, ktoré má so zabezpečovaním odpadového hospodárstva. Z tohto dôvodu je dôležité nielen určenie jeho správnej výšky, ale aj výber správneho typu poplatku, ktorý je najvhodnejší pre určitú kategóriu poplatníkov alebo určitú časť v danej obci.

Národná rada SR schválila dňa 29.5.2025 novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „Novela“) , ktorá mení viaceré oblasti aj v športe s presahom na daňové otázky. Novelou sa zavádzajú viaceré zmeny v oblasti daní, odvodov a verejného obstarávania v športe.

Vo verejnej správe či samospráve nie je výnimočné, že infožiadosť adresovaná elektronicky e-mailom skončí v spame. Povinná osoba následne na žiadosť nereaguje, čo vyvoláva otázku: Môže byť takéto pochybenie právne ospravedlniteľné? Alebo nesie povinná osoba plnú zodpovednosť za to, že si svoju elektronickú schránku nekontrolovala? Na túto otázku odpovedá uznesenie Ústavného súdu SR, ktoré má významný presah aj na oblasť prístupu k informáciám podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „infozákon“).

Náklady na odpadové hospodárstvo predstavujú pre samosprávy jednu z najvyšších rozpočtových položiek. Pozitívnym faktom je, že na krytie týchto nákladov je zavedená účelovo viazaná finančná daň, ktorou je poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „poplatok za odpad“). Samosprávy tak majú možnosť vykryť náklady súvisiace s činnosťami odpadového hospodárstva príjmami z poplatkov za odpad. Množstvo miest a obcí nemá určenú správnu výšku poplatku a následne odpadové hospodárstvo dotujú. Takýto prístup nemožno považovať za správny, nakoľko sa čerpajú prostriedky z inej rozpočtovej položky, ktoré by mohli/mali byť využité na iný verejno-prospešnejší účel. Takýto prístup je aj porušením zákona o odpadoch, o čom svedčia aj nedávno vydané upozornenia prokuratúry voči niektorým obciam.