Články

Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom, cez ktoré pretekal vodný tok, pričom tieto užíval štát prostredníctvom správcu toku. Sporné bolo, či ide o súkromné pozemky, alebo o koryto vodného toku, ktoré sa podľa starého zákona č. 138/1973 Zb. o vodách stalo súčasťou vodného toku, a tým vlastníctvom štátu, bez ohľadu na to, či ide o prirodzené alebo umelé koryto. Súd preto posudzoval, či dané pozemky mali charakter koryta vodného toku už v čase účinnosti zákona, čo bolo rozhodujúce pre určenie vlastníctva.

Žalobkyňa ako riaditeľa školy na neurčitú dobu, bola zriaďovateľom odvolaná z dôvodu údajného závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Zriaďovateľ si pred odvolaním vyžiadal stanovisko rady školy, ktorá s odvolaním nesúhlasila, avšak k samotnému odvolaniu pristúpil až po uplynutí zákonom ustanovenej 15-dňovej lehoty.

Najvyšší správny súd SR sa zaoberal právnou situáciou, kedy bola žalobkyni uložená bloková pokuta za to, že nepredložila po výzve doklad o vykonaní technickej kontroly. Žalobkyňa argumentovala, že auto spĺňa všetky technické normy podľa platnej právnej úpravy Českej republiky. V Českej republike sa technická spôsobilosť vozidla preukazovala červenou značkou na poznávacej značke vozidla.

Najvyšší súd rozhodol o zmene katastrálnej hranice, v dôsledku čoho sa nehnuteľnosť daňového subjektu považovala za súčasť inej obce. Tá mu preto vyrubila daň z nehnuteľnosti, ktorú aj zaplatil. Následne však ústavný súd toto rozhodnutie pozastavil, a potom ho so spätnými účinkami zrušil, čím sa situácia vrátila do pôvodného stavu – nehnuteľnosť patrila opäť pod iné mesto. Vznikol tak spor o to, ktorý správca dane bol vlastne príslušný.

Najvyšší správny súd SR sa zaoberal právnou otázkou, kedy je hlasovací lístok neplatný a posudzoval, či môže byť hlasovací lístok neplatný aj v prípade, ak volič zakrúžkuje aj iné údaje než tie, ktoré mu vyplývajú zo zákonnej povinnosti