Články

Príslušník Policajného zboru bol prepustený zo služobného pomeru z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej disciplíny podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., keďže u neho bola zistená prítomnosť zakázanej látky v organizme. Správne orgány vychádzali zo záveru, že samotná zistená koncentrácia látky odôvodňuje prepustenie zo služby.

Zamestnancovi bola po určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdom priznaná náhrada mzdy. V následnom konaní sa domáhal, aby takto priznaná náhrada mzdy bola zvýšená (valorizovaná) s prihliadnutím na zmenu mzdových podmienok a rast miezd, ku ktorému došlo v období od neplatného skončenia pracovného pomeru do rozhodnutia súdu. Spor sa teda sústredil na otázku, či náhrada mzdy priznávaná z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru môže podliehať valorizácii.

Daňový subjekt si v daňovom konaní uplatnil výdavky na základe faktúr od dodávateľov, ktorých reálne poskytnutie správca dane spochybnil a výdavky neuznal, čo viedlo k vyrubeniu rozdielu dane. Spor vznikol o to, či daňový subjekt uniesol svoje dôkazné bremeno pri preukazovaní oprávnenosti týchto výdavkov, pričom namietal, že od neho správne orgány požadovali neprimeraný stupeň dokazovania.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou právneho posúdenia, kedy súdy nižších inštancií doručovali písomnosti adresátovi do neaktivovanej elektronickej schránky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej posudzoval charakter a právne účinky doručenia v listinnej a elektronickej podobe.

Najvyšší súd SR sa zaoberal situáciou, kedy stavba na susednom pozemku len z časti zasahovala na pozemok inej osoby. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí kvalifikoval neoprávnenú stavbu a určil, či musí byť rozsah presahu na pozemok inej osoby významný.