Články

Právnická osoba konajúca na účet Spolkového úradu v Nemecku uskutočnila verejné obstarávanie. Po uskutočnení verejného obstarávania, uzatvoril kupujúci kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu pozemku. Miestny orgán však odmietol schváliť tento prevod s odôvodnením, že dohodnutá kúpna cena je v hrubom nepomere s trhovou hodnotou predmetného poľnohospodárskeho pozemku.

Žalobcovia uzatvorili s obcou zmluvu o dielo, podľa ktorej sa obec v postavení zhotoviteľa zaviazala zrealizovať stavebné práce vrátane inžinierskych sietí pre súkromných objednávateľov. Žalobcovia splnili svoju časť záväzku a uhradili obci dohodnutú sumu. Zmluva však nebola zverejnená v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, hoci išlo o nakladanie s majetkom obce, a preto sa zo zákona považuje za neuzatvorenú. Následne žalobcovia požadovali vrátenie zaplatenej sumy ako bezdôvodné obohatenie.

Žalovaný bez súhlasu vlastníkov pozemku vyrúbal stromy rastúce na ich pozemku, pričom si následne drevo z týchto stromov ponechal. Týmto konaním neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov a spôsobil im škodu. Pretože naturálna reštitúcia (napr. navrátenie stromov) nebola možná, výška škody sa určovala jednak ako rozdiel obvyklej ceny pozemku pred a po vyrúbaní stromov, a zároveň ako hodnota dreva, ktoré si žalovaný ponechal. Súd konštatoval, že takéto konanie zakladá povinnosť nahradiť škodu podľa § 2910 Občianskeho zákonníka.

Žalobca predal viaceré pozemky vedené ako orná pôda. Tieto pozemky sa však nachádzali v lokalite obce, ktorá bola podľa záväznej časti územného plánu určená na výstavbu rodinných domov. Pred schválením územného plánu udelil príslušný pozemkový úrad súhlas na budúce nepoľnohospodárske využitie týchto pozemkov. Žalobca pri predaji neuplatnil daň z pridanej hodnoty, považujúc prevod za oslobodený od dane. Správca dane a následne aj súdy však dospeli k záveru, že keďže išlo o pozemky určené územným plánom obce na zastavanie, ide o stavebné pozemky podľa stavebného zákona, a preto aj podľa zákona o DPH nepodliehajú oslobodeniu od dane.

Sťažnosť podali občania Severného Macedónska, žiaci rómskeho etnika navštevujúcich dve verejné základné školy, ako aj ich rodičia. Prvá skupina sťažovateľov navštevuje školu G.S., kde 83,5 % žiakov tvorili žiaci rómskeho pôvodu. Obyvatelia daného okresu sú prevažne rómskeho etnika. Základnú školu T.A. neďaleko, navštevovalo v tom istom roku 95,1 % etnických Macedóncov a len 2,54 % rómskych žiakov. Veľká disproporcia v etnickom zložení týchto škôl bola podľa kancelárie ombudsmana dôsledkom odmietania rodičov žiakov z majoritného obyvateľstva umiestňovať svoje deti do školy G.S. Druhá skupina sťažovateľov navštevuje školu G.D., kde tvorili rómski žiaci 64 % žiakov prvého ročníka a v nasledujúcom roku 67 %, pričom rómski žiaci mali byť umiestňovaní do rovnakých tried. Vyššie zastúpenie rómskeho etnika bolo podľa ústavného súdu spôsobené nielen výskytom veľkej rómskej komunity v blízkosti školy, ale aj výrazným odlivom žiakov z majoritného obyvateľstva z dôvodu želania ich rodičov. Pokusy o redistribúciu žiakov zlyhali pre odpor rodičov. Podľa ústavného súdu vzniknuté situácie neboli dôsledkom segregácie.