Články

Sťažovateľ pred nástupom do školy absolvoval test školskej spôsobilosti a bol zaradený do nultého ročníka pre deti so sociálnym alebo jazykovým znevýhodnením. Po nástupe do prvej triedy mal problémy s učením, preto bol opätovne testovaný a na základe výsledkov, ktoré naznačovali ľahké mentálne postihnutie, preradený do špeciálnej triedy. Od druhého ročníka bol vzdelávaný v špeciálnej triede, kde boli všetci žiaci rómskeho pôvodu. Napriek žiadosti rodičov o preradenie do bežnej triedy zostal v špeciálnom vzdelávacom prúde a školu ukončil v roku 2013. V roku 2014 podal antidiskriminačnú žalobu, v ktorej namietal, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy bolo diskriminačné a negatívne ovplyvnilo jeho vzdelávanie. Súd však jeho žalobu zamietol a neúspešný bol aj na Ústavnom súde SR.

Dieťa so zdravotným postihnutím bývalo s rodičmi v Belgicku, pričom matka pracovala v Nemecku. Rodičia požiadali v Nemecku o príspevok na školského asistenta pre dieťa. V minulosti dieťa túto podporu dostávalo, no úrad žiadosť zamietol s tým, že dieťa nemá bydlisko v Nemecku. Nemecký súd preto požiadal Súdny dvor EÚ o posúdenie, či je takýto postup v súlade s právom EÚ o voľnom pohybe pracovníkov a o rovnosti prístupu k sociálnym výhodám.

Osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, bola umiestnená v zariadení sociálnych služieb. Toto zariadenie bolo v postavení opatrovníka, pričom vyhotovilo vyúčtovanie platieb za poskytované sociálne služby, ktoré predložilo na posúdenie súdu. Opatrovník zároveň navrhol, aby sa z účtu osoby uhradili nedoplatky za minulé obdobie. Spor vznikol v tom, či takéto vyúčtovanie predstavuje právny úkon vykonaný opatrovníkom, ktorý by musel byť schválený súdom.

Spoločnosť nadobudla právo na ťažbu dreva na pni a začala ťažiť drevo. Išlo o holorub. Úrad pre životné prostredie pozastavil ťažbu dreva, nakoľko bolo preukázané, že v každom lese hniezdi aspoň jeden vtáčí pár na hektár, čo predstavuje reálne riziko vyrušovania vtákov počas obdobia rozmnožovania a výchovy mláďat.

Žalobca ako stavebník porušil druhú záväznú podmienku stavebného povolenia, pretože nezabezpečil riadne vytýčenie stavby a novostavbu osadil bližšie k bytovému domu, čím skrátil predpísanú odstupovú vzdialenosť zo čo mu správne orgány uložili pokutu. Žalobca sa bránil tvrdením, že podmienky stavebného povolenia si odporovali a že neskôr bolo stavebné povolenie zrušené.