Články

Prokuratúra napadla na súde VZN, ktorým mesto upravilo podmienky tzv. voľných pouličných aktivít, ako sú hudobné, tanečné či výtvarné prejavy na verejnosti. Tvrdila, že obec týmto nariadením prekročila svoju právomoc, pretože zasiahla do oblasti už upravenej zákonom o verejných kultúrnych podujatiach. Podľa názoru prokuratúry tak došlo k nezákonnej regulácii, ktorá mohla obchádzať alebo dopĺňať zákonnú úpravu. Krajský súd žalobu zamietol s tým, že predmetné VZN sa nevzťahuje na kultúrne podujatia podľa zákona, ale výlučne na neorganizované a nekomerčné aktivity jednotlivcov, ktoré nie sú spojené so vstupným a nespĺňajú znaky verejného podujatia. Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil.

Právnická osoba konajúca na účet Spolkového úradu v Nemecku uskutočnila verejné obstarávanie. Po uskutočnení verejného obstarávania, uzatvoril kupujúci kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu pozemku. Miestny orgán však odmietol schváliť tento prevod s odôvodnením, že dohodnutá kúpna cena je v hrubom nepomere s trhovou hodnotou predmetného poľnohospodárskeho pozemku.

Žalobcovia uzatvorili s obcou zmluvu o dielo, podľa ktorej sa obec v postavení zhotoviteľa zaviazala zrealizovať stavebné práce vrátane inžinierskych sietí pre súkromných objednávateľov. Žalobcovia splnili svoju časť záväzku a uhradili obci dohodnutú sumu. Zmluva však nebola zverejnená v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, hoci išlo o nakladanie s majetkom obce, a preto sa zo zákona považuje za neuzatvorenú. Následne žalobcovia požadovali vrátenie zaplatenej sumy ako bezdôvodné obohatenie.

Žalovaný bez súhlasu vlastníkov pozemku vyrúbal stromy rastúce na ich pozemku, pričom si následne drevo z týchto stromov ponechal. Týmto konaním neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov a spôsobil im škodu. Pretože naturálna reštitúcia (napr. navrátenie stromov) nebola možná, výška škody sa určovala jednak ako rozdiel obvyklej ceny pozemku pred a po vyrúbaní stromov, a zároveň ako hodnota dreva, ktoré si žalovaný ponechal. Súd konštatoval, že takéto konanie zakladá povinnosť nahradiť škodu podľa § 2910 Občianskeho zákonníka.

Žalobca predal viaceré pozemky vedené ako orná pôda. Tieto pozemky sa však nachádzali v lokalite obce, ktorá bola podľa záväznej časti územného plánu určená na výstavbu rodinných domov. Pred schválením územného plánu udelil príslušný pozemkový úrad súhlas na budúce nepoľnohospodárske využitie týchto pozemkov. Žalobca pri predaji neuplatnil daň z pridanej hodnoty, považujúc prevod za oslobodený od dane. Správca dane a následne aj súdy však dospeli k záveru, že keďže išlo o pozemky určené územným plánom obce na zastavanie, ide o stavebné pozemky podľa stavebného zákona, a preto aj podľa zákona o DPH nepodliehajú oslobodeniu od dane.