Články

Prokurátor podal protest proti VZN obce o zákaze umiestnenia herní, kasín a obmedzení hazardných hier, v ktorom obec prekročila zákonné kompetencie, keď zakázala hazardné hry vrátane ich jednotlivých foriem (napr. lotérie, videohry, výherné prístroje), rozšírila zákazy na budovy, ktoré zákon výslovne neuvádza (napr. ubytovne, motoresty, rodinné domy), určila zákaz umiestnenia herní a kasín v okruhu 2 km od centra obce, hoci zákon vyžaduje, aby takéto zákazy platili na celom území obce.

Verejnoprávny podnik založený mestom Gent, podal žiadosť o povolenie na realizáciu projektu prestavby miesta adresovanú kolégiu starostov a členov obecnej rady, a v rámci konania pripojil aj predbežnú správu o zisťovacom konaní týkajúcom sa očakávaných vplyvov na životné prostredie. Zamestnanec mesta zodpovedný za životné prostredie dospel k názoru, že uvedený projekt nemal očakávaný vplyv na životné prostredie, a teda nebolo potrebné skúmať jeho vplyv. Proti tomuto rozhodnutiu podali vlastníci susediacich nehnuteľností žalobu, nakoľko rozhodnutie o vplyvoch na životné prostredie posudzovali samotní predstavitelia mesta, ktorí boli tiež faktickým navrhovateľom samotného projektu a nemohli byť kompetentní na rozhodnutie.

Obec sa domáhala opravy údajov v katastrálnom operáte, zmeny príslušnosti osady z katastrálneho územia susednej obce do jej katastrálneho územia. Tvrdila, že údaj o pričlenení osady k susednej obci je chybný, keďže v minulosti bolo prijaté rozhodnutie Rady ONV z roku 1960, ktoré stanovovalo opak. Osada nikdy nebola evidovaná ako samostatné katastrálne územie a nikdy sa samostatne nevyskytovala v operáte, takže nemohlo dôjsť ani k jej chybnému pričleneniu. Rozhodnutie ONV z roku 1960 neobsahovalo dostatočnú identifikáciu osady (napr. chýbal geometrický plán), a preto nemohlo byť podkladom pre zápis ani v minulosti, ani teraz.

Kongregácia cirkevných škôl provincie Betania, podala žalobu proti mestu Getafe (Španielsko) vo veci vrátenia dane zo stavieb, zariadení a stavebných prác (tzv. ICIO), ktorú zaplatil za uskutočnenie stavebných prác na nehnuteľnosti využívanej na vzdelávacie účely. Podľa názoru mesta žalobca nehnuteľnosť využíval na poskytovanie vzdelávacích služieb, ktoré možno považovať za hospodársku činnosť, a teda na tento prípad sa daňové oslobodenie nevzťahuje.

Najvyšší súd SR posudzoval predpoklady pre povolenie umiestnenia stavby vo vzťahu súladu s územným plánom a či rozhodnutie stavebného orgánu nevybočuje z medzí hľadísk ustanovených zákonom a územným plánom.