Odpady

Dňa 13.11.2024 vláda SR odsúhlasila späťvzatie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov.

Dňa 24.09.2024 bola zverejnená predbežná informácia k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej len „návrh zákona“) z dôvodu potreby prijatia mechanizmu na uzatvorenie a rekultiváciu skládok odpadov.

Informačný systém odpadového hospodárstva, nazývaný aj ako ISOH,  sa v zákone o odpadoch spomína už od roku 2015. Do praxe sa ho však zatiaľ zaviesť nepodarilo.  V tomto roku sa ale podarilo prijať novú Vyhlášku č. 89/2024 Z. z. o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti, ktorá by mala s účinnosťou od 1. januára 2026 zaviesť elektronickú evidenciu odpadov do praxe.  Táto vyhláška zároveň ruší súčasnú evidenčnú vyhlášku č. 366/2015.

Právny stav k: 05.11.2024

Čo je ISOH?

ISOH je centrálny informačný systém zriadený Ministerstvom životného prostredia SR, ktorého úlohou je elektronizácia služieb v oblasti odpadového hospodárstva. Tento systém má pomôcť sprehľadniť a zjednotiť informácie o odpade, pomôcť kontrolovať toky odpadu, poskytnúť komplexný online prístup k evidenciám a registrom, sprehľadniť informácie o všetkých subjektoch, ktoré s odpadom prichádzajú do kontaktu, uľahčiť nahlasovanie údajov a pod.

Systém by mal mať k dispozícii aj verejne dostupné databázy, napr. pre občanov, z ktorých bude možné sa dozvedieť o všetkých vydaných rozhodnutiach súvisiacich s osobami či zariadeniami na nakladanie s odpadom, alebo bude možné si napr. pozrieť kompletný register zberných dvorov.  Elektronizáciou týchto činností sa odbúra neekologické papierové vykazovanie, zruší sa technicky zastaralý súčasný systém RISO, ktorý využívali príslušné okresné úrady, zníži sa manuálna nárazová administratívna záťaž na úradníkov, a s tým súvisiaca chybovosť pri prepisovaní údajov z papierových výkazov do informačného systému.

Úprava zmesových odpadov pred ich zneškodnením (skládkovaním) je povinnosť, ktorá bola prijatá do Zákona o odpadoch v novembri 2019. Na vybudovanie vhodných zariadení a technológií bol potrebný oveľa dlhší čas a keďže na trhu neboli k dispozícii dostatočné spracovateľské kapacity, boli nejasné podrobnosti k tejto povinnosti,  odklad a novelizácia vyhlášky o skládkovaní boli nevyhnutné.

Novelizáciou z januára 2021 sa umožnila výnimka a obce, ktoré zabezpečovali vykonávanie triedeného zberu pre všetky povinné druhy odpadu, nemuseli prechodne odpad upravovať. Zároveň sa touto novelizáciou prijali nové povinnosti, a to najmä:

a. požiadavka na proces úpravy, to zn. dosiahnutie parametrov biologickej stability AT4 a GS21, a len výstup s dosiahnutím týchto parametrov mohol byť uložený na skládku;

b. nová povinnosť, ktorá určuje, že s účinnosťou od 1.1.2027 je možné na skládke odpadov skládkovať už len výstup z úpravy zmesového a objemného odpadu, ak jeho výhrevnosť v sušine neprekročí hodnotu 6,5 MJ/kg.

Novelou zákona o odpadoch č. 372/2021 z 30. septembra 2021 sa prijala nová povinnosť  týkajúca sa zabezpečenia triedeného zberu textilu. Táto povinnosť je uložená  obciam  a definuje ju  § 81 ods. 7 písm. c) v zákone o odpadoch č. 79/2015 s účinnosťou od 01. januára 2025 (ďalej „zákon o odpadoch“). Zo zákonného znenia vyplýva,  že obec je povinná zabezpečiť popri triedenom zbere papiera, plastov, kovov, skla, kompozitných obalov na báze lepenky aj triedený zber textilu. Táto povinnosť vyplýva z európskych smerníc a platí nielen pre Slovensko, ale aj pre všetky členské štáty Európskej únie. 

Právny stav k: 22.08.2024 

Pôvodnou snahou ministerstva bolo zaviesť na Slovensku triedený zber textilného odpadu ešte skôr ako je určené smernicou EÚ, a to už od januára 2024.  Túto snahu sa nepodarilo naplniť, zrejme aj z dôvodu,  že  z EÚ neboli zadefinované bližšie podrobnosti akým spôsobom nastaviť celý tento triedený zber. Aktuálne sme v situácii, že sa nielenže nepodarilo prijať podrobnejšiu legislatívu, ktorá by určovala minimálne štandardy pre funkčný systém zberu, ale ani zadefinovať  kto bude znášať finančné náklady, ktoré so zabezpečením a vykonávaním tohto triedeného zberu  vzniknú.

Ministerstvo životného prostredia SR s účinnosťou od 2. júna 2022 novelizovalo Vyhlášku č. 371/2015 Z. z., ktorá okrem iného upravuje aj podmienky zabezpečenia triedeného zberu pre papier, plasty, obaly z kovu, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky.

S účinnosťou od 1. júla 2022 boli schválené viaceré legislatívne zmeny pri nakladaní so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií. Hlavným cieľom týchto zmien je odkloniť stavebné odpady zo skládok a podporiť ich zhodnotenie a recykláciu.

Od 1.1.2021, resp. s možným odkladom až od 1.7.2021, boli mestá a obce povinné zaviesť na  celom svojom území triedený zber biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov (ďalej len „BRKO“). Táto povinnosť okrem iného pre obce priniesla aj výrazné zvýšenie nákladov na odpadové hospodárstvo.

Na plecia samospráv je uložených množstvo povinností z rôznych oblastí. V tomto článku sú zhrnuté tie, ktoré sa týkajú „odpadovej“ problematiky. Niektoré sú nové, niektoré sa opakujú každý rok. Čo teda v odpadoch musia obce aktuálne plniť?

Horúcou hospodárskou témou týchto dní je ako správne nakladať s odpadom z testovania. Šťastný to zamestnávateľ, ktorý má 100 %-nú zaočkovanosť zamestnancov a nemusí sa zaoberať podobnými starosťami, no to je zrejme skôr svetlá výnimka. Všetci ostatní  organizácie, školy, škôlky, úrady, právnické osoby či drobní podnikatelia, sa povinnému testovaniu zamestnancov vyhnúť nevedia a musia čeliť mnohým problémom, ktoré so zabezpečovaním tejto povinnosti vznikajú. Napr. i problému kam vyhodiť odpad, ktorý z testovania vznikne.

Posledná novela zákona o odpadoch zo septembra 2021 prináša viac ako 90 legislatívnych zmien a niektoré z nich sa viac či menej dotýkajú aj miest a obcí. Prinášame prehľad tých najdôležitejších.

Zo znenia zákona o odpadoch vyplýva školám a školským zariadeniam od 01. júla 2020 nová povinnosť. Ide o oznamovaciu povinnosť, ktorá sa týka školou organizovaného zberu triedeného odpadu.

Zálohovanie jednorazových PET fliaš a plechoviek sa  blíži.  Predpokladaným termínom zavedenia je 1.1.2022. Od tohto termínu by na Slovensku mal začať fungovať nový systém zberu plastových a kovových nápojových obalov, od ktorého sa očakáva zvýšenie miery vytriedenia zo súčasných 60 % na 90 %.

Predchádzajúci článok sa venoval  účelu poplatku za odpad,  a ktoré náklady je možné premietnuť do jeho výšky. Bolo spomenuté, že obec by nemala dotovať odpadové hospodárstvo a mala by sa snažiť určiť výšku poplatku za odpad tak, aby boli náklady a výnosy vzájomne v rovnováhe. Definitívnym termínom na určenie výšky poplatku za odpad na nasledujúci kalendárny rok je posledné zasadnutie mestského zastupiteľstva, ktoré býva obvykle v decembri.

Náklady obcí súvisiace so zabezpečením povinností odpadového hospodárstva (ďalej len „OH“ ) a výnosy z vybratých poplatkov za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „ KO  a DSO“ ) sú veľmi úzko previazané.  Oprávnenosť nákladov a ich krytie výnosmi z vybratého poplatku je upravené dvoma zákonmi, a to zákonom o odpadoch a zákonom o poplatkoch.

V zmysle zákona o odpadoch je povinnosťou obcí zabezpečovať triedený zber aj pre kuchynské oleje a tuky z domácností. Túto povinnosť majú obce už od 1.1.2016 a nie je možné uplatňovať si nejakú výnimku na neplnenie tejto povinnosti, ako to bolo možné  v prípade zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu.

Zákon o odpadoch upravuje aj problematiku nakladania so stavebnými odpadmi, pričom rozlišuje dva zásadné pojmy, a to:

Dňa 5.5.2021 bola schválená novela zákona o odpadoch č. 216/2021, ktorá mení znenie § 16 ods. 10 týkajúce sa povinnosti váženia odpadu.

Ostáva už len pár dní k zavedeniu zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov (ďalej „BRKO“). Zber tohto odpadu nemôže byť realizovaný ľubovoľným spôsobom, ale musí rešpektovať podmienky a štandardy určené vyhláškou.

Koncom roku 2020 boli v rámci novelizácie vyhlášky č. 348/2020 Z. z. zadefinované nové podmienky pre vykonávanie triedeného zberu. Tieto podmienky musia byť zabezpečené najneskôr 1. januára 2023.

Zákon o odpadoch v § 14 písm. j) ukladá držiteľovi odpadu povinnosť v určených oblastiach zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého.  Vymedzenie oblastí výskytu medveďa hnedého,  v ktorých vzniká povinnosť zabezpečiť odpad osobitným spôsobom a podrobnosti o spôsobe zabezpečenia odpadu ustanovuje Ministerstvo životného prostredia vo vyhláške.

Dňom 15.3.2021 nadobudla účinnosť novelizácia zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorá upravuje nárok miest a obcí na nový príspevok z Environmentálneho fondu. Tento príspevok sa vytvára za účelom podpory a motivácie pre samosprávy k zavedeniu triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynské odpadu (ďalej len „BRKO“)  na svojom území.

V zákone o odpadoch novelou  z roku 2019  pribudol do §13 nový bod 9, ktorý hovorí, že nemožno uložiť na skládku odpady, ktoré neprešli úpravou.  Nová vyhláška podrobnejšie špecifikuje konkrétne podmienky tohto zákazu. Návrh Vyhlášky predpokladá postupné sprísňovanie podmienok skládkovania, a to od 1. januára 2021, 1. januára 2023 a následne od 1. januára 2027.

Obec je povinná okrem zverejnenia Všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na svojom území  zverejniť aj iné dokumenty a informácie v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov.

V minulosti medzi strategické dokumenty, ktoré obec musela zverejňovať na svojom webovom sídle, patril aj Program odpadového hospodárstva obce. Od 1.1.2020 bol § 10 zákona o odpadoch zrušený a obci už nevzniká povinnosť vypracovávať a zverejňovať tento dokument.

Zriadenie malej kompostárne ani jej prevádzka nie je po administratívnej stránke zložitý proces. Pred samotným spustením prevádzky malej kompostárne treba požiadať príslušný úrad o jej povolenie.

Snahou každého mesta či obce v súčasnosti je dosiahnuť čo najvyššie % vytriedenosti, ukladať čo najmenej odpadov na skládku a dosahovať optimálne náklady na odpadové hospodárstvo. Jedným z opatrení ako tento cieľ dosiahnuť, je napríklad zriadenie malej kompostárne.

Prinášame prehľad povinností  k %-tuálnej vytriedenosti odpadu a sumár povinností na február 2021.

Prinášame praktický návod ako je možné riešiť situáciu so zmenami v problematike odpadov, ktoré sú účinné od 1.1.2021.

Prinášame Vám tretiu časť článku rozoberajúcu problematiku nakladania s odpadmi pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. 

Nakladanie s odpadmi upravuje zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v platnom znení, pričom základné zásady nakladania s odpadmi sú zakotvené v § 18 tohto zákona. Ide o zásady, ktoré platia nielen pre nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, ale aj s ostatnými kategóriami odpadu.

Verejný obstarávateľ požiadal Úrad pre verejné obstarávanie so žiadosťou o vydanie metodického usmernenia k uzavretiu zmlúv (na dlhšie obdobie ako sú 4 roky) na poskytovanie služieb odpadového hospodárstva, a to:

V akej výške má obec vyrubiť poplatok za odpad v prípade, ak ide o FO podnikateľa/PO, ktorá je zapojená do neváženého množstvového zberu, avšak nesplní si povinnosť a nádoby si neprevezme? Je obec v takomto prípade oprávnená vyrubiť poplatok aspoň vo výške zodpovedajúcej najmenšiemu objemu a počtu vývozov?

Ak v obci, kde je zavedený množstvový zber odpadu, má trvalý pobyt fyzická osoba, ktorá má zároveň v tomto mieste trvalého pobytu prevádzkareň ako fyzická osoba – podnikateľ, má platiť poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady len z titulu trvalého pobytu alebo aj z titulu podnikania v mieste trvalého pobytu?

Ako máme postupovať v prípade ak mesto vydalo rozhodnutie na vyrubenie poplatku (nevážený množstvový zber pri PO a podnikateľoch), ktorým vyrubilo poplatok na rok 2023 a v priebehu roku 2023 príde k oznámeniam zmeny údajov potrebných pre vyrubenie poplatku, čím sa výška poplatku zmení?

Môže mesto zaviesť povinne nevážený množstvový zber zmesového komunálneho odpadu pre určitý typ poplatníka (podnikateľské subjekty, právnické osoby) na celom území mesta?

Je prenajímateľ objektu/správca povinný prevziať poplatkovú povinnosť za odpady resp. preberá ju automaticky alebo ju môže prevziať za svojich nájomcov (čo oznámi správcovi dane)? Ak tak neurobí, poplatkovú povinnosť za ostatných nepreberá? 

Vo VZN o niektorých podmienkach držania psov je potrebné mať aj ustanovenie týkajúce sa znečisťovania verejného priestranstva. Prosíme o vyjadrenie, či psí exkrement je zmesový odpad a či sa na tieto psie exkrementy môžu použiť nádoby na zmesový odpad. 

Vzniká povinnosť platiť poplatok za komunálny odpad aj podnikateľským subjektom, ktorí sú vlastníci napr. záhrady na území obce? Vzniká poplatková povinnosť podnikateľským subjektom aj za nehnuteľnosť, ktorá nie je prevádzkarňou, napr. za priestor skladu, ktorý majú v nájme?

Je možné, aby mestská príspevková organizácia mala v zriaďovacej listine uvedenú ako hlavnú činnosť aj zber odpadu pre iné subjekty ako je zriaďovateľ?

Môže obec nevyvážať odpad od neplatičov poplatku za komunálne odpady?

Majú zmeny v zákone o odpadoch vplyv na povinnosť firiem a organizácii platiť obci poplatok za komunálny odpad?

Obec by chcela zamestnať zamestnanca, ktorý by mal v pracovnej činnosti prácu s odpadmi na zbernom dvore v obci. Je možné do poplatku za komunálny odpad zahrnúť aj jeho mzdu?

V meste sú umiestnené uzamykateľné kontajnery na odpad, ku ktorým každý byt obdrží 2 kľúče zadarmo. Môže mesto vyberať poplatok ak obyvateľ kľúč stratí alebo žiada o nový?

Na samote za obcou býva rodina, ktorá platí miestny poplatok za KO avšak zberné auto tam nezachádza, takže odpad si vozia samy do obce. Je možné im na tomto základe znížiť miestny poplatok? Ďalej ako postupovať pri chalupároch, keď tvrdia, že v obci odpad netvoria a vozia si ho domov?

V obci máme problém s nebezpečným odpadom, konkrétne s likvidáciou eternitu. Niektorí občania sa dožadujú, aby obec zorganizovala zber a oslovila spoločnosť, ktorá sa likvidáciou zaoberá. Má tieto odpady riešiť obec?

Aké možnosti má obec, keď sa jedná o rôzne druhy odpadov na pozemku obyvateľov so znakmi nelegálnej skládky; dotknutí neprispôsobivý občania nespolupracujú, či nereagujú na upozornenia, sú nemajetní (v prípade uloženie sankcie, či odstránenia odpadu na ich náklady je to nevymožiteľné), vstup na pozemok neexistujúceho vlastníka je bez súhlasu tam bývajúcich obyvateľov nemožný.

Prinášame prehľad povinností, ktoré je potrebné splniť pre uplatnenie si nároku na príspevok z Environmentálneho fondu.

Môže obec predávať drevo z parku? Ide o tzv. kalamitné drevo. Bude postačovať schválenie napr. smernice o pravidlách predaja dreva, kde bude uvedený aj cenník?

Čo mám robiť ak viem, že niekto neseparuje odpad? Aké sú sankcie pri netriedení odpadu, a kde možno toto konanie oznámiť?

Takmer 98% domácností žijúcich v bytových domoch nám predložilo čestné vyhlásenie, že kuchynský odpad kompostujú. Asi 2% domácností požiadali o vývoz spred domu. Poslanci obecného zastupiteľstva majú jednoznačný názor, že cenu služby vývozu BRKO týmto 2% domácnostiam obec uloží ako samostatnú položku. Množstvový zber zavedený nemáme. Je takýto postup správny?

Obec určilo miesto, na ktorú môžu občania vyvážať drevný odpad, ktorý následne obec likviduje štiepkovaním. Na toto miesto začali vyvážať veľké množstvá tohto odpadu miestni podnikatelia z výsledkov ich podnikateľskej činnosti. Môžeme zakázať na určené miesto ukladanie tohto odpadu podnikateľmi? Ako by mali podnikateľské subjekty tento odpad likvidovať, či skladovať?

Obec určila v návrhu VZN, že užívateľ žumpy je povinný na výzvu obce alebo orgánu štátnej vodnej správy predložiť doklady o odvoze odpadových vôd najviac za posledné dva roky. Nemali by napísať aj na základe akého zákona? Alebo obec môže ukladať obyvateľom povinnosti, ktoré nemajú oporu v zákone?

Môže mesto z príjmu z poplatkov za uloženie odpadov na skládku z Environmentálneho fondu uhrádzať zmluvnému partnerovi faktúry za zber, odvoz, zneškodnenie alebo zhodnocovanie komunálneho odpadu? Môže mesto z tohto príjmu financovať napr. výstavbu stojísk pre zberné nádoby umiestnené na verejných priestranstvách?

Kam s odpadovými olejmi?

Ktoré subjekty sú povinné používať tzv. lapače tukov?

Je možné upustiť od vyberania poplatku za zber odpadu, príp. vyberať poplatok v nižšej sume?

Podľa akého kritéria sa majú vo VZN obce prideľovať zberné nádoby pre rodinný dom, podľa počtu osôb či podľa počtu domácností?

Príklad z praxe sa zaoberá otázkou týkajúcou sa vykonávania triedeného zberu komunálneho odpadu.