Odpady

Vážený množstvový zber (ďalej len „VMZ“) komunálnych odpadov je systém zberu odpadu, ktorý sleduje množstvo odpadu v adresnosti na konkrétneho pôvodcu odpadu, resp. konkrétnu adresu a poplatníka na nej. Takýto systém zberu vytvára predpoklad na určovanie poplatku v závislosti od množstva, ktoré poplatník vyprodukuje. Vyrubovanie poplatku za komunálne odpady, ktorých zber sa vykonáva vážením na zberovom vozidle, sa umožnilo až novelou zákona o poplatku z konca roku 2022. Vážený množstvový zber je vo všeobecnosti vnímaný ako zásluhový systém, v ktorom poplatníci platia len za odpad, ktorý vyprodukujú. Je považovaný za spravodlivý a motivačný, avšak pri jeho zavádzaní treba myslieť aj na to, že v praxi pri tomto systéme dochádza k mnohým negatívnym dôsledkom a rizikám.

Poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „KO a DSO“) je finančný nástroj, ktorým môže obec získať príjmy na pokrytie nákladov, ktoré má so zabezpečovaním odpadového hospodárstva. Z tohto dôvodu je dôležité nielen určenie jeho správnej výšky, ale aj výber správneho typu poplatku, ktorý je najvhodnejší pre určitú kategóriu poplatníkov alebo určitú časť v danej obci.

Daňovník má v obci trvalý pobyt. Vo VZN je stanovené, že ak osoba preukáže zaplatenie poplatku v mieste prechodného pobytu, poplatok za odpad bude odpustený. Daňovník preukázal zaplatenie poplatku v inej obci, no neuviedol, že z dôvodu prechodného pobytu. Odvoláva sa na to, že prechodný pobyt môže byť aj nenahlásený. Môžeme mu odpustiť poplatok?

Prokurátor podal upozornenie proti postupu mesta, ktoré porušilo zákon o odpadoch tým, že neprijalo nové všeobecne záväzné nariadenie (VZN) na rok 2025, ktoré by určilo výšku miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad v súlade so skutočnými nákladmi mesta na túto činnosť. Hoci náklady mesta od roku 2021 výrazne vzrástli, sadzba poplatku zostala nezmenená od VZN z roku 2020. Pokus prijať nové VZN nevyšiel a zastupiteľstvo bolo následne opakovane neuznášania schopné z dôvodu neúčasti poslancov. Tým vznikol nezákonný stav, pretože zákon vyžaduje, aby výška poplatku zodpovedala aktuálnym skutočným nákladom mesta.

Náklady na odpadové hospodárstvo predstavujú pre samosprávy jednu z najvyšších rozpočtových položiek. Pozitívnym faktom je, že na krytie týchto nákladov je zavedená účelovo viazaná finančná daň, ktorou je poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „poplatok za odpad“). Samosprávy tak majú možnosť vykryť náklady súvisiace s činnosťami odpadového hospodárstva príjmami z poplatkov za odpad. Množstvo miest a obcí nemá určenú správnu výšku poplatku a následne odpadové hospodárstvo dotujú. Takýto prístup nemožno považovať za správny, nakoľko sa čerpajú prostriedky z inej rozpočtovej položky, ktoré by mohli/mali byť využité na iný verejno-prospešnejší účel. Takýto prístup je aj porušením zákona o odpadoch, o čom svedčia aj nedávno vydané upozornenia prokuratúry voči niektorým obciam.