eGovernment/eDáta

Dňa 23.11.2023 bola zverejnená predbežná informácia k návrhu vyhlášky Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorej cieľom bude minimalizovať prekážky pre zmenu poskytovateľa služby prístupu k internetu, zvýšiť komfort redukciou administratívnych krokov pre účastníka, minimalizovať riziko a trvanie nedostupnosti služby počas prenosu účastníkovi, ako aj zabezpečenie kontinuity poskytovania služby odovzdávajúcim podnikom v prípade neúspešnej zmeny podniku poskytujúceho službu. Vykonávací predpis bude vydaný na základe § 89 ods. 9 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení. 

Dňa 16.11.2023 bol v MPK zverejnený návrh vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení vyhlášky č. 546/2021 Z. z. Cieľom návrhu je najmä v nadväznosti na zmeny právnej úpravy doplniť a upraviť štandardy pre informačné technológie a vytvoriť tak pravidlá umožňujúce jednotné nastavenie jednotlivých informačných systémov verejnej správy. Cieľom návrhu je tiež zachovanie spätnej kompatibility štandardov pre informačné technológie verejnej správy a rovnako zachovanie interoperability informačných systémov vo verejnej správe.

Dňa 05.09.2023 bol v MPK zverejnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii (akt o interoperabilnej Európe). Cieľom návrhu je dosiahnuť reguláciu cezhraničnej interoperability ako základného predpokladu ďalšieho rozvoja a dokončenia všetkých existujúcich aspektov digitálneho jednotného trhu.   Špecifickým cieľom návrhu nariadenia je zabezpečiť jednotný a na človeka zameraný prístup EÚ k interoperabilite, a to od tvorby politiky až po jej vykonávanie.

Dňa 28.06.2023 NRSR schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe. Cieľom návrhu zákona je reagovať na aplikačné problémy, ktoré sa v praxi objavili v súvislosti s aplikáciou zákona.

V príspevku sa zameriame na elektronický výkon základnej finančnej kontroly po novele zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z. z.“), ktorá bola vykonaná zákonom č.39/2022 Z. z. a nadobudla účinnosť 1.marca 2022.

V príspevku upozorníme na novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve zákonom č. 456/2021 Z. z., účinnú od 1. januára 2022. Zameriame sa na vysvetlenie, čo je elektronický účtovný záznam a aké požiadavky sú naň kladené.

Jednu z foriem podnikania fyzických osôb predstavuje samostatne hospodáriaci roľník. Základným právnym predpisom v tejto oblasti je zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní v platnom znení. Odborný článok sa venuje nevyhnutným krokom, ktorých splnenie   umožňuje fyzickej osobe vykonávať činnosť v zmysle zákona o súkromnom podnikaní ako samostatne hospodáriaci roľník.

Od 14. augusta 2019 prebieha pripomienkovanie predbežnej informácie k návrhu zákona o údajoch, ktorý ma za cieľ vytvoriť moderný dátový štát, s cieľom rozhodovania založeného na presných, ľahko dostupných a predovšetkým aktuálnych údajoch. Prípravu tohto zákona zabezpečuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPV).

V tzv. druhej vlne znižovania administratívnej záťaže došlo k rozšíreniu zoznamu údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické a právnické osoby nebudú musieť predkladať orgánom verejnej moci v papierovej podobe. Orgány verejnej moci tak budú postupne podľa delenej účinnosti zákona o byrokracii povinné získavať údaje o fyzických a právnických osobách z ďalších zdrojových registrov ako informačných systémov verejnej správy.

Dňa 1. augusta 2019 nadobudne účinnosť zákon č. 211/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci v platnom znení (ďalej ako „zákon o e-Governmente“). 

Zákonom o zaručenej elektronickej fakturácii (ďalej ako „zákon o ZEF“) dochádza k transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku. Zákon nadobúda účinnosť 1.8.2019. Z hľadiska povinností zavádzaných zákonom o ZEF je smerodajný článok 7 smernice, v zmysle ktorého „členské štáty zabezpečia, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu“. Zavedenie elektronickej fakturácie iniciuje Európska únia a táto aktivita vychádza zo všeobecného konceptu rozvoja digitalizácie komunikácie a stratégie jednotného digitálneho trhu v rámci členských krajín EÚ.

Dňa 27.3.2019 bol v III. čítaní NR SR prerokovaný a schválený návrh zákona o informačných technológiách vo verejnej správe (ďalej ako „ZITVS“), ktorý ruší doteraz účinný zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy v platnom znení. Zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2019. ZITVS upravuje jednak organizáciu správy informačných technológií verejnej správy, ustanovuje základné požiadavky kladené na informačné technológie verejnej správy a ich správu, a tiež zakotvuje práva a povinnosti orgánu vedenia a orgánu riadenia (rozumejú sa ním aj obce, mestá, VÚC) v oblasti informačných technológií verejnej správy v pôsobnosti zákona. 

V obsahu tohto odborného článku sa venujeme problematike integrovaných obslužných miest občana, ktoré slúžia na uľahčenie vybavovania úradných záležitostí.

Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030 je rámcovou nadrezortnou vládnou stratégiou, ktorá definuje politiku a konkrétne priority Slovenska v kontexte už prebiehajúcej digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti pod vplyvom inovatívnych technológií a globálnych megatrendov digitálnej doby.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky pripravilo odpovede na najčastejšie otázky kladené k problematike Integrovaných obslužných miest.

Je potrebné v zmysle zákona o e-governmente pri vybavení žiadostí podľa infozákona vyhovením žiadosti o poskytnutie informácie a následným urobením rozhodnutia zápisom v spise, podpísať toto rozhodnutie elektronicky? 

Kto podpisuje elektronický úradný dokument (rozhodnutie správneho orgánu), ktorý sa doručuje prostredníctvom elektronickej schránky? Môže takéto rozhodnutie podpísať aj poverený zamestnanec? Ako sa vyznačuje doložka právoplatnosti na elektronickom úradnom dokumente?

Je potrebné fyzicky podpísať listinný rovnopis elektronického úradného dokumentu, ktorý sa adresátovi doručuje poštou z dôvodu, že elektronický dokument (rozhodnutie správneho orgánu) nebolo možné doručiť prostredníctvom elektronickej schránky?

Je obec povinná zverejňovať návrh záverečného účtu obce na www.slovensko.sk?

Aké dokumenty musia obce povinne zverejňovať na „CUET“?

Od kedy má orgán verejnej moci povinnosť komunikovať s fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom elektronicky? Má orgán verejnej moci povinnosť skúmať, či takýto subjekt má elektronickú schránku aktivovanú?

Je v súlade s príslušnými zákonmi SR, ak je na rozhodnutí o vyrubení miestnej dane alebo poplatku, ktoré je tlačovým výstupom z používaného IS, podpis správcu dane a pečiatka mesta v skenovanej podobe ako súčasť formulára rozhodnutia, t.j. vytlačené rozhodnutie je už úplné, nie je potrebné ho podpisovať ani pečiatkovať?

Mesto vydáva rozhodnutia, ktoré podpisuje primátor. Môže primátor splnomocniť osobu (referenta) MsÚ, ktorý by právnickým osobám takéto rozhodnutia zasielal elektronicky, teda so svojím podpisom (elektronickým podpisom referenta)? 

Je povinnosťou starostu obce ako štatútara obce mať od 1.1.2017 občiansky preukaz s čipom?

Odkedy vzniká pre obce a mestá poskytovať svoje služby elektronicky, ak ustanovenie § 60 ods. 7 Zákona o e-governmente hovorí o tom, že orgán verejnej moci je povinný splniť podmienky podľa § 4 ods. 5 do 1. marca 2017.

Udáva tento zákon pre mestá a obce aj nejaký iný termín od 1.11.2016?

Je obec/mesto povinné okrem formátu emailovej adresy meno.priezvisko vytvoriť aj iné ako napr. sekretariát, kontrolór atď.?