Články

Najvyšší súd SR sa zaoberal právnou otázkou vo veci, kde žalovaný ako správca majetku obce, odovzdal žalobkyni na základe nájomnej zmluvy budovu zapísanú v katastrálnom území obce. Prenajatá budova bola vo vlastníctve mesta avšak bola odovzdaná do správy žalovanému. V rámci omeškania plnenia v predmetnej veci vznikol spor, či je správca majetku pasívne vecne legitimovaný ako žalovaný.

Najvyšší súd SR sa zaoberal právnou otázkou prevodu majetku obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Na základe §9b zákona o majetku obcí, sa osoba s trvalým pobytom v predmetnej obci domáhala neplatnosti právneho úkonu tohto prevodu pre účely výstavby autobusovej stanice.

Vlastníci bytov požiadali o stavebné povolenie na odstavnú plochu, pričom mali právo nájmu pozemku od mesta. Mesto oznámilo začatie stavebného konania formou verejnej vyhlášky, a zároveň upustilo od ústneho pojednávania. Žalobca podal svoje vyjadrenie ako účastník konania, no stavebný úrad rozhodol, že nespĺňa podmienky účasti podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku ani podľa Stavebného zákona.

Starosta obce odstúpil od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti obce, ktorá bola schválená obecným zastupiteľstvom. Následne bola táto nehnuteľnosť prevedená na žalovanú kúpnou zmluvou bez predchádzajúceho schválenia obecným zastupiteľstvom.

Ústavný súd SR  v  náleze definoval princíp predbežnej opatrnosti a aký postoj sa má zaujať v prípade bezprostrednej alebo len možnej hrozby poškodenia životného prostredia.