Články

Žalovaný bez súhlasu vlastníkov pozemku vyrúbal stromy rastúce na ich pozemku, pričom si následne drevo z týchto stromov ponechal. Týmto konaním neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov a spôsobil im škodu. Pretože naturálna reštitúcia (napr. navrátenie stromov) nebola možná, výška škody sa určovala jednak ako rozdiel obvyklej ceny pozemku pred a po vyrúbaní stromov, a zároveň ako hodnota dreva, ktoré si žalovaný ponechal. Súd konštatoval, že takéto konanie zakladá povinnosť nahradiť škodu podľa § 2910 Občianskeho zákonníka.

Žalobca predal viaceré pozemky vedené ako orná pôda. Tieto pozemky sa však nachádzali v lokalite obce, ktorá bola podľa záväznej časti územného plánu určená na výstavbu rodinných domov. Pred schválením územného plánu udelil príslušný pozemkový úrad súhlas na budúce nepoľnohospodárske využitie týchto pozemkov. Žalobca pri predaji neuplatnil daň z pridanej hodnoty, považujúc prevod za oslobodený od dane. Správca dane a následne aj súdy však dospeli k záveru, že keďže išlo o pozemky určené územným plánom obce na zastavanie, ide o stavebné pozemky podľa stavebného zákona, a preto aj podľa zákona o DPH nepodliehajú oslobodeniu od dane.

Sťažnosť podali občania Severného Macedónska, žiaci rómskeho etnika navštevujúcich dve verejné základné školy, ako aj ich rodičia. Prvá skupina sťažovateľov navštevuje školu G.S., kde 83,5 % žiakov tvorili žiaci rómskeho pôvodu. Obyvatelia daného okresu sú prevažne rómskeho etnika. Základnú školu T.A. neďaleko, navštevovalo v tom istom roku 95,1 % etnických Macedóncov a len 2,54 % rómskych žiakov. Veľká disproporcia v etnickom zložení týchto škôl bola podľa kancelárie ombudsmana dôsledkom odmietania rodičov žiakov z majoritného obyvateľstva umiestňovať svoje deti do školy G.S. Druhá skupina sťažovateľov navštevuje školu G.D., kde tvorili rómski žiaci 64 % žiakov prvého ročníka a v nasledujúcom roku 67 %, pričom rómski žiaci mali byť umiestňovaní do rovnakých tried. Vyššie zastúpenie rómskeho etnika bolo podľa ústavného súdu spôsobené nielen výskytom veľkej rómskej komunity v blízkosti školy, ale aj výrazným odlivom žiakov z majoritného obyvateľstva z dôvodu želania ich rodičov. Pokusy o redistribúciu žiakov zlyhali pre odpor rodičov. Podľa ústavného súdu vzniknuté situácie neboli dôsledkom segregácie.

Žalobkyňa tvrdila, že jej protikandidát — zvolený za starostu tesným rozdielom jedného hlasu — porušil zákaz viesť volebnú kampaň počas volebného moratória tým, že dva dni pred voľbami rozposielal voličom SMS správy a správy cez Messenger s obsahom, ktorý mal slúžiť na jeho propagáciu a získanie podpory. Žalobkyňa predložila dôkazy o zaslaní týchto správ a tvrdila, že to mohlo ovplyvniť výsledok volieb vzhľadom na veľmi tesný rozdiel hlasov. Žalovaný namietal, že išlo o súkromnú komunikáciu, ktorá nemôže byť považovaná za volebnú kampaň v zmysle zákona, a poprel, že by porušil zákon.

Najvyšší správny súd ČR sa zaoberal otázkou, kedy má vyvesenie oznámenia na úradnej tabuli účinky doručenia druhej strane a kedy postupuje účastník konania v dobrej viere pri oboznamovaní sa s informáciami, ktoré boli zverejnené podľa nezákonnej vyhlášky.