Články

Žalobkyňa tvrdila, že jej protikandidát — zvolený za starostu tesným rozdielom jedného hlasu — porušil zákaz viesť volebnú kampaň počas volebného moratória tým, že dva dni pred voľbami rozposielal voličom SMS správy a správy cez Messenger s obsahom, ktorý mal slúžiť na jeho propagáciu a získanie podpory. Žalobkyňa predložila dôkazy o zaslaní týchto správ a tvrdila, že to mohlo ovplyvniť výsledok volieb vzhľadom na veľmi tesný rozdiel hlasov. Žalovaný namietal, že išlo o súkromnú komunikáciu, ktorá nemôže byť považovaná za volebnú kampaň v zmysle zákona, a poprel, že by porušil zákon.

Najvyšší správny súd ČR sa zaoberal otázkou, kedy má vyvesenie oznámenia na úradnej tabuli účinky doručenia druhej strane a kedy postupuje účastník konania v dobrej viere pri oboznamovaní sa s informáciami, ktoré boli zverejnené podľa nezákonnej vyhlášky.

Verejný obstarávateľ uzavrel s konzorciom podnikov so sídlom v rôznych členských štátoch zmluvu o modernizácií a rozšírení čističky odpadových vôd. Zmluva obsahovala dodatok, v rámci ktorého sa na otázky neupravené v zmluve mal vzťahovať právny poriadok Poľska, ako štátu z ktorého verejný obstarávateľ pochádza.

Žalobca podal žiadosť o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu. V priebehu konania vznikla otázka, či je k stavbe zabezpečený primeraný prístup z pozemnej komunikácie, a zároveň, či spĺňa požiadavky na protipožiarnu komunikáciu. Sťažovateľ predložil technickú správu protipožiarnej bezpečnosti, ktorá podľa jeho tvrdenia preukazovala splnenie všetkých podmienok. Stavebný úrad však po posúdení dôkazov dospel k záveru, že navrhované pripojenie k ceste síce umožňuje bežný prístup k stavbe, ale nespĺňa požiadavky kladené na protipožiarnu komunikáciu – najmä z hľadiska šírky, únosnosti a možnosti manévrovania zásahových vozidiel.

Žalobca, vlastník nehnuteľností dotknutých plánovanou výstavbou líniovej stavby, namietal zákonnosť územného rozhodnutia vydaného stavebným úradom, ktorým bolo povolené umiestnenie prípojky verejnej elektronickej komunikačnej siete v katastrálnom území mesta. Vo svojej žalobe poukazoval najmä na to, že výroková časť územného rozhodnutia neobsahovala presné vymedzenie pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená, konkrétne chýbali parcelné čísla. Stavebný úrad síce odkázal na situačný výkres ako súčasť rozhodnutia, avšak tento výkres podľa žalobcu neumožňoval jednoznačnú identifikáciu dotknutých parciel. Tým došlo podľa jeho názoru k porušeniu požiadavky na určitý a preskúmateľný výrok správneho aktu, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť.