Najnovšie

Dňa 15.07.2025 bol v MPK zverejnený návrh vyhlášky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov (ďalej len “návrh”). Návrh dopĺňa § 2 vyhlášky č. 84/2016 Z. z. o nové odseky 9 až 13, ktorými sa explicitne a samostatne definujú jednotlivé špecializované druhy ambulancií, ktoré vyplývajú z novely zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Prokurátor podal protest proti VZN obce, v ktorom obec delegovala pedagogickú radu školy na presné určenie času a miesta zápisu dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole.

Sťažnosť podali občania Severného Macedónska, žiaci rómskeho etnika navštevujúcich dve verejné základné školy, ako aj ich rodičia. Prvá skupina sťažovateľov navštevuje školu G.S., kde 83,5 % žiakov tvorili žiaci rómskeho pôvodu. Obyvatelia daného okresu sú prevažne rómskeho etnika. Základnú školu T.A. neďaleko, navštevovalo v tom istom roku 95,1 % etnických Macedóncov a len 2,54 % rómskych žiakov. Veľká disproporcia v etnickom zložení týchto škôl bola podľa kancelárie ombudsmana dôsledkom odmietania rodičov žiakov z majoritného obyvateľstva umiestňovať svoje deti do školy G.S. Druhá skupina sťažovateľov navštevuje školu G.D., kde tvorili rómski žiaci 64 % žiakov prvého ročníka a v nasledujúcom roku 67 %, pričom rómski žiaci mali byť umiestňovaní do rovnakých tried. Vyššie zastúpenie rómskeho etnika bolo podľa ústavného súdu spôsobené nielen výskytom veľkej rómskej komunity v blízkosti školy, ale aj výrazným odlivom žiakov z majoritného obyvateľstva z dôvodu želania ich rodičov. Pokusy o redistribúciu žiakov zlyhali pre odpor rodičov. Podľa ústavného súdu vzniknuté situácie neboli dôsledkom segregácie.

Prokurátor podal protest proti VZN obce o miestnom referende. Pri preverovaní dodržiavania zákonnosti bolo zistené, že návrh tohto VZN nebol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke obce počas celej zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty pred jeho prerokovaním. Obsahovo bolo nariadenie v rozpore so zákonom napríklad tým, že neuvádzalo všetky dôvody, kedy je obec povinná vyhlásiť miestne referendum, alebo nesprávne stanovovalo podmienky rozdelenia obce. V niektorých častiach si obec svojím nariadením prisvojila kompetencie, ktoré jej neprislúchajú – napríklad umožnila petičnému výboru podieľať sa na vytváraní komisie pre referendum, hoci zákon túto právomoc priznáva výlučne obecnému zastupiteľstvu.

Žalobkyňa tvrdila, že jej protikandidát — zvolený za starostu tesným rozdielom jedného hlasu — porušil zákaz viesť volebnú kampaň počas volebného moratória tým, že dva dni pred voľbami rozposielal voličom SMS správy a správy cez Messenger s obsahom, ktorý mal slúžiť na jeho propagáciu a získanie podpory. Žalobkyňa predložila dôkazy o zaslaní týchto správ a tvrdila, že to mohlo ovplyvniť výsledok volieb vzhľadom na veľmi tesný rozdiel hlasov. Žalovaný namietal, že išlo o súkromnú komunikáciu, ktorá nemôže byť považovaná za volebnú kampaň v zmysle zákona, a poprel, že by porušil zákon.