Články

Došlo k incidentu medzi dvoma policajtmi (sťažovateľmi) a dvoma osobami pri uložení pokuty za nesprávne odloženie domového odpadu a za správanie voči policajtom. V následnom konaní vnútroštátne súdy nezistili, že by táto osoba policajtov urážala. Neskôr však tá istá osoba zverejnila vo verejnej facebookovej skupine príspevok s fotografiou policajtov, v ktorom uviedla, že ju slovne napádali a strkali do nej;

Francúzsky vnútroštátny súd adresoval otázku Súdnemu dvoru Európskej únie, v ktorej sa pýtal či každý štítok zavesený priamo alebo pripojený k výrobku automaticky predstavuje obal, alebo či je potrebné posúdiť túto kvalifikáciu z hľadiska definície a troch kritérií stanovených v článku 3 smernice 94/62/ES. V takomto prípade by štítky predstavovali obal len vtedy, ak by boli používané na obalenie, ochranu, nakladanie, dodávanie a uvádzanie tovarov, od výrobcu po užívateľa alebo spotrebiteľa, pričom by tieto štítky neboli neoddeliteľnou súčasťou výrobku.

Sťažovateľ pred nástupom do školy absolvoval test školskej spôsobilosti a bol zaradený do nultého ročníka pre deti so sociálnym alebo jazykovým znevýhodnením. Po nástupe do prvej triedy mal problémy s učením, preto bol opätovne testovaný a na základe výsledkov, ktoré naznačovali ľahké mentálne postihnutie, preradený do špeciálnej triedy. Od druhého ročníka bol vzdelávaný v špeciálnej triede, kde boli všetci žiaci rómskeho pôvodu. Napriek žiadosti rodičov o preradenie do bežnej triedy zostal v špeciálnom vzdelávacom prúde a školu ukončil v roku 2013. V roku 2014 podal antidiskriminačnú žalobu, v ktorej namietal, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy bolo diskriminačné a negatívne ovplyvnilo jeho vzdelávanie. Súd však jeho žalobu zamietol a neúspešný bol aj na Ústavnom súde SR.

Dieťa so zdravotným postihnutím bývalo s rodičmi v Belgicku, pričom matka pracovala v Nemecku. Rodičia požiadali v Nemecku o príspevok na školského asistenta pre dieťa. V minulosti dieťa túto podporu dostávalo, no úrad žiadosť zamietol s tým, že dieťa nemá bydlisko v Nemecku. Nemecký súd preto požiadal Súdny dvor EÚ o posúdenie, či je takýto postup v súlade s právom EÚ o voľnom pohybe pracovníkov a o rovnosti prístupu k sociálnym výhodám.

Osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, bola umiestnená v zariadení sociálnych služieb. Toto zariadenie bolo v postavení opatrovníka, pričom vyhotovilo vyúčtovanie platieb za poskytované sociálne služby, ktoré predložilo na posúdenie súdu. Opatrovník zároveň navrhol, aby sa z účtu osoby uhradili nedoplatky za minulé obdobie. Spor vznikol v tom, či takéto vyúčtovanie predstavuje právny úkon vykonaný opatrovníkom, ktorý by musel byť schválený súdom.