Najnovšie judikáty, protesty

Sťažnosť podali občania Severného Macedónska, žiaci rómskeho etnika navštevujúcich dve verejné základné školy, ako aj ich rodičia. Prvá skupina sťažovateľov navštevuje školu G.S., kde 83,5 % žiakov tvorili žiaci rómskeho pôvodu. Obyvatelia daného okresu sú prevažne rómskeho etnika. Základnú školu T.A. neďaleko, navštevovalo v tom istom roku 95,1 % etnických Macedóncov a len 2,54 % rómskych žiakov. Veľká disproporcia v etnickom zložení týchto škôl bola podľa kancelárie ombudsmana dôsledkom odmietania rodičov žiakov z majoritného obyvateľstva umiestňovať svoje deti do školy G.S. Druhá skupina sťažovateľov navštevuje školu G.D., kde tvorili rómski žiaci 64 % žiakov prvého ročníka a v nasledujúcom roku 67 %, pričom rómski žiaci mali byť umiestňovaní do rovnakých tried. Vyššie zastúpenie rómskeho etnika bolo podľa ústavného súdu spôsobené nielen výskytom veľkej rómskej komunity v blízkosti školy, ale aj výrazným odlivom žiakov z majoritného obyvateľstva z dôvodu želania ich rodičov. Pokusy o redistribúciu žiakov zlyhali pre odpor rodičov. Podľa ústavného súdu vzniknuté situácie neboli dôsledkom segregácie.

Prokurátor podal protest proti VZN obce o miestnom referende. Pri preverovaní dodržiavania zákonnosti bolo zistené, že návrh tohto VZN nebol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke obce počas celej zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty pred jeho prerokovaním. Obsahovo bolo nariadenie v rozpore so zákonom napríklad tým, že neuvádzalo všetky dôvody, kedy je obec povinná vyhlásiť miestne referendum, alebo nesprávne stanovovalo podmienky rozdelenia obce. V niektorých častiach si obec svojím nariadením prisvojila kompetencie, ktoré jej neprislúchajú – napríklad umožnila petičnému výboru podieľať sa na vytváraní komisie pre referendum, hoci zákon túto právomoc priznáva výlučne obecnému zastupiteľstvu.

Žalobkyňa tvrdila, že jej protikandidát — zvolený za starostu tesným rozdielom jedného hlasu — porušil zákaz viesť volebnú kampaň počas volebného moratória tým, že dva dni pred voľbami rozposielal voličom SMS správy a správy cez Messenger s obsahom, ktorý mal slúžiť na jeho propagáciu a získanie podpory. Žalobkyňa predložila dôkazy o zaslaní týchto správ a tvrdila, že to mohlo ovplyvniť výsledok volieb vzhľadom na veľmi tesný rozdiel hlasov. Žalovaný namietal, že išlo o súkromnú komunikáciu, ktorá nemôže byť považovaná za volebnú kampaň v zmysle zákona, a poprel, že by porušil zákon.

Najvyšší správny súd ČR sa zaoberal otázkou, kedy má vyvesenie oznámenia na úradnej tabuli účinky doručenia druhej strane a kedy postupuje účastník konania v dobrej viere pri oboznamovaní sa s informáciami, ktoré boli zverejnené podľa nezákonnej vyhlášky.

Prokurátor podal protest proti uzneseniu obecného zastupiteľstva, v ktorom obec previedla nehnuteľný majetok obce, v ktorom sa nachádzala aj parcela tvoriaca miestnu komunikáciu vo vlastníctve obce.