Daňový úrad

Daňový subjekt si v daňovom konaní uplatnil výdavky na základe faktúr od dodávateľov, ktorých reálne poskytnutie správca dane spochybnil a výdavky neuznal, čo viedlo k vyrubeniu rozdielu dane. Spor vznikol o to, či daňový subjekt uniesol svoje dôkazné bremeno pri preukazovaní oprávnenosti týchto výdavkov, pričom namietal, že od neho správne orgány požadovali neprimeraný stupeň dokazovania.

Dňa 18.05.2026 bol v MPK zverejnený poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len “návrh zákona”).

V rámci predbežnej informácie bol predložený návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Prokurátor podal protest VZN mestskej časti, ktorým boli upravené miestne dane. Pri preskúmaní bolo zistené, že návrh nariadenia bol zverejnený na úradnej tabuli menej dní, pričom mestská časť zároveň nepreukázala jeho zverejnenie na webovom sídle v zákonnej lehote.

Najvyšší súd rozhodol o zmene katastrálnej hranice, v dôsledku čoho sa nehnuteľnosť daňového subjektu považovala za súčasť inej obce. Tá mu preto vyrubila daň z nehnuteľnosti, ktorú aj zaplatil. Následne však ústavný súd toto rozhodnutie pozastavil, a potom ho so spätnými účinkami zrušil, čím sa situácia vrátila do pôvodného stavu – nehnuteľnosť patrila opäť pod iné mesto. Vznikol tak spor o to, ktorý správca dane bol vlastne príslušný.