Kultúra

Dňa 02.10.2025 bola zverejnená predbežná informácia k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty (ďalej len “Návrh”). Cieľom Návrhu je realizácia druhej fázy implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty, najmä určenie príslušného orgánu SR na vydanie dovozných licencií a úprava niektorých podmienok dovozu predmetu kultúrnej hodnoty.

Dňa 10.09.2025 NRSR schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) v znení zákona č. 189/2025 Z. z. (ďalej len “novela”).

Dňa 09.09.2025 NRSR schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela“).

Sťažovateľky sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva po tom, čo im lotyšské orgány odmietli povoliť verejné zhromaždenie. Prvá sťažovateľka plánovala zorganizovať pochod na podporu ruskej komunity a školstva, zatiaľ čo druhá sťažovateľka chcela pred ukrajinským veľvyslanectvom vyzvať na ukončenie vojny na východnej Ukrajine. Mestská rada Rigy tieto podujatia zakázala s odkazom na správy Bezpečnostnej polície, ktoré varovali pred rizikom verejného nepokoja, možným šírením nenávistných alebo separatistických myšlienok a ohrozením demokratického poriadku v kontexte napätej medzinárodnej situácie po anexii Krymu. Sťažovateľky napadli tieto rozhodnutia na súdoch, no bez úspechu. Tvrdili, že došlo k porušeniu ich práv na slobodu prejavu a zhromažďovania podľa článkov 10 a 11 Dohovoru.

Prokuratúra napadla na súde VZN, ktorým mesto upravilo podmienky tzv. voľných pouličných aktivít, ako sú hudobné, tanečné či výtvarné prejavy na verejnosti. Tvrdila, že obec týmto nariadením prekročila svoju právomoc, pretože zasiahla do oblasti už upravenej zákonom o verejných kultúrnych podujatiach. Podľa názoru prokuratúry tak došlo k nezákonnej regulácii, ktorá mohla obchádzať alebo dopĺňať zákonnú úpravu. Krajský súd žalobu zamietol s tým, že predmetné VZN sa nevzťahuje na kultúrne podujatia podľa zákona, ale výlučne na neorganizované a nekomerčné aktivity jednotlivcov, ktoré nie sú spojené so vstupným a nespĺňajú znaky verejného podujatia. Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil.