Najčítanejšie

Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom, cez ktoré pretekal vodný tok, pričom tieto užíval štát prostredníctvom správcu toku. Sporné bolo, či ide o súkromné pozemky, alebo o koryto vodného toku, ktoré sa podľa starého zákona č. 138/1973 Zb. o vodách stalo súčasťou vodného toku, a tým vlastníctvom štátu, bez ohľadu na to, či ide o prirodzené alebo umelé koryto. Súd preto posudzoval, či dané pozemky mali charakter koryta vodného toku už v čase účinnosti zákona, čo bolo rozhodujúce pre určenie vlastníctva.

Návrh 1 Dňa 18.05.2026 bol do MPK predložený návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Predmetom zmeny je doplnenie osobitného mechanizmu zvýšenia sumy starobného dôchodku po dovŕšení 90 rokov veku a ustanovenie prechodného pravidla pre poberateľov, ktorí túto vekovú hranicu dosiahli ešte pred navrhovanou účinnosťou zákona. Návrh zákona nemení základnú architektúru dôchodkového systému, ale dopĺňa existujúcu právnu úpravu o osobitný vekovo viazaný korektív v rámci zákona o sociálnom poistení.

Dňa 08.05.2026 bola zverejnená predbežná informácia k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona je nevyhnutný v záujme zabezpečenia súladu slovenskej právnej úpravy s požiadavkami európskej legislatívy a za účelom plnenia národných a európskych cieľov najmä v oblasti vodíkového hospodárstva.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 154/2024 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „Návrh vyhlášky“).

Najvyšší súd rozhodol o zmene katastrálnej hranice, v dôsledku čoho sa nehnuteľnosť daňového subjektu považovala za súčasť inej obce. Tá mu preto vyrubila daň z nehnuteľnosti, ktorú aj zaplatil. Následne však ústavný súd toto rozhodnutie pozastavil, a potom ho so spätnými účinkami zrušil, čím sa situácia vrátila do pôvodného stavu – nehnuteľnosť patrila opäť pod iné mesto. Vznikol tak spor o to, ktorý správca dane bol vlastne príslušný.