Stavebný úrad

Sťažovateľ podal v roku 2010 žiadosť o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na pozemku v jeho vlastníctve. Stavebný úrad bol nečinný, preto sťažovateľ podal Krajskému stavebnému úradu sťažnosť na nečinnosť. Keďže sa konanie vo veci stavebného povolenia nepohlo, sťažovateľ podal žalobu na krajský súd proti nečinnosti stavebného úradu. Krajský súd však žalobu zamietol, na základe čoho sa sťažovateľ obrátil so svojou sťažnosťou na ústavný...

Žalobca bol účastníkom územného konania o umiestnení stavby, v ktorom mu nebolo vyhovené. Na tomto základe podal žalobu voči stavebnému úradu. V konaní sa však prvostupňový súd prvostupňový zameral len na preskúmanie napadnutého rozhodnutia z pohľadu námietok uvedených v žalobe, v ktorej nebola zo strany žalovaného namietnutá nedostatočná kapacita parkovacích plôch. Keďže žalobca nepoznal kapacitné požiadavky na počet parkovacích miest, ktoré...

Krajský stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby určil okruh účastníkov územného konania, pričom však so žalobcom nekonal ako s účastníkom územného konania z dôvodu, že nie je vlastníkom susednej stavby, a preto nemôže byť umiestňovanou stavbou dotknutý. Žalobca v konaní namietal, že mu bola takýmto postupom stavebného úradu odopretá možnosť obhajovať svoje práva. Najvyšší súd ako súd odvolací preto skúmal, či je uvedené konanie spôsobilé...

Žalovanému stavebný úrad určil v stavebnom konaní predložiť právoplatné rozhodnutie na výrub drevín, ktoré bolo realizované formou verejnej vyhlášky. Žalobca podal návrh na súd na určenie neplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, pretože stavebný úrad toto potvrdenie vydal aj bez doloženia právoplatného rozhodnutia o výrube drevín, ktoré v stavebnom konaní požadoval.

Aký rozdiel je medzi samostatne stojacim rodinným domom a rodinným domom s troma bytovými jednotkami ak máme určenú min. výmeru pozemku na jeden dom?