Najnovšie judikáty, protesty

Prokurátor podal protest proti Zásadám odmeňovania poslancov obce. Namietal, že zásady používajú neurčité pojmy (napr. „aktívna účasť“) bez jasných merateľných kritérií, neprehľadne upravujú kumuláciu odmien za zasadnutia zastupiteľstva, komisie a radu a nie je zrejmé, či odmena patrí za členstvo alebo za reálnu prítomnosť. Ďalej vytkol, že paušálne určujú odmenu zástupcovi starostu, hoci zákon zveruje určenie jeho odmeny výlučne starostovi. Takto nastavené pravidlá podľa prokurátora neumožňujú transparentné a kontrolovateľné nakladanie s verejnými prostriedkami, preto navrhol zásady zrušiť alebo upraviť v súlade so zákonom.

Najvyšší súd SR sa zaoberal právnou otázkou, kedy žalobkyňa ako nájomca žiadala po ukončení nájomného vzťahu vyplatenie sumy za zhodnotenie nehnuteľnosti, nakoľko počas trvania nájomného vzťahu zrekonštruovala danú nehnuteľnosť, a tým ju aj zhodnotila. Nájomný vzťah založil správca nehnuteľnosti ako prenajímateľ, ktorému bola nehnuteľnosť zverená do správy obcou.

Prokurátor podal protest proti VZN obce, v ktorom obec upravila kvantitatívne podmienky chovu zvierat v obci nad rámec svojich právomocí určených jej zákonom o obecnom zriadení v spojení so zákonom o veterinárnej starostlivosti.

Prokurátor podal protest proti oznámeniu obce, ktorým obec ako stavebný úrad oznámila stavebníkovi, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby oplotenia za rodinným domom. Prokurátor namietal, že opatrenie stavebného úradu (oznámenie bez námietok voči stavbe) bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože nebol preukázaný spoľahlivý skutkový stav, k ohláseniu chýbali povinné prílohy, vydané oznámenie neobsahovalo upozornenie, že stavebník musí dodržať príslušné technické, použitá pečiatka obce bola nesprávna - musí použiť úradná pečiatka so štátnym znakom, nie erbom obce.

Sťažovateľky sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva po tom, čo im lotyšské orgány odmietli povoliť verejné zhromaždenie. Prvá sťažovateľka plánovala zorganizovať pochod na podporu ruskej komunity a školstva, zatiaľ čo druhá sťažovateľka chcela pred ukrajinským veľvyslanectvom vyzvať na ukončenie vojny na východnej Ukrajine. Mestská rada Rigy tieto podujatia zakázala s odkazom na správy Bezpečnostnej polície, ktoré varovali pred rizikom verejného nepokoja, možným šírením nenávistných alebo separatistických myšlienok a ohrozením demokratického poriadku v kontexte napätej medzinárodnej situácie po anexii Krymu. Sťažovateľky napadli tieto rozhodnutia na súdoch, no bez úspechu. Tvrdili, že došlo k porušeniu ich práv na slobodu prejavu a zhromažďovania podľa článkov 10 a 11 Dohovoru.