Verejné obstarávanie

Dňa 19.06.2024 NRSR schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Novela prináša viaceré významné zmeny.

Dňa 13.02.2024 Národná rada SR schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania. Zákon mení spôsob kreácie členov predstavenstva Agentúry štátom, podporovaného nájomného bývania ( ďalej len „agentúra,“), a to tak, že po novom ich bude vymenúvať a odvolávať členská schôdza agentúry. Zároveň sa vypúšťa sedemročné funkčné obdobie členov predstavenstva agentúry.

Dňa 08.02.2024 bol v MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní Navrhuje sa úprava minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50 000 €, za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže. Realizácia procesu verejného obstarávania sa nebude vzťahovať na zákazku,  ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 50 000 eur (z doterajších 10 000 eur) v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok.

Dňa 12.12.2023 vláda SR schválila materiál označený ako „Návrh metodiky pre produktovú skupinu „Počítače, monitory, tablety a smartfóny“ s uplatnením environmentálnych charakteristík v rámci zeleného verejného obstarávania“.  Materiál má podoriť rozvoj zeleného verejného obstarávania. Zelené verejné obstarávanie je strategický nástroj, prostredníctvom ktorého dochádza k vynakladaniu verejných finančných prostriedkov na obstaranie komodít so zohľadnením environmentálneho vplyvu nakupovaných tovarov, služieb a stavebných prác.

Dňa 07.10.2021 bola v Národnej rade SR prijatá novela zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „Novela“ a „Zákon“)), ktorá predstavuje jednu z najkomplexnejších zmien vo verejnom obstarávaní, ktorej cieľom bolo:

Zákonom o zaručenej elektronickej fakturácii (ďalej ako „zákon o ZEF“) dochádza k transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku. Zákon nadobúda účinnosť 1.8.2019. Z hľadiska povinností zavádzaných zákonom o ZEF je smerodajný článok 7 smernice, v zmysle ktorého „členské štáty zabezpečia, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu“. Zavedenie elektronickej fakturácie iniciuje Európska únia a táto aktivita vychádza zo všeobecného konceptu rozvoja digitalizácie komunikácie a stratégie jednotného digitálneho trhu v rámci členských krajín EÚ.

Sociálne podniky môžu využiť nepriamu pomoc prostredníctvom zvýhodnenia vo verejnom obstarávaní. Odborný článok približuje možnosti využitia tejto formy zvýhodnenia.

V tomto odbornom článku sa venujeme zmenám, ktoré prináša nová právna úprava zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „Zákon o registri partnerov verejného sektora“), ktorý s účinnosťou od 1. februára 2017 zavádza do právneho poriadku register partnerov verejného sektora do zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o verejnom obstarávaní“) a novým povinnostiam samosprávy pri verejnom obstarávaní.

V obsahu tohto odborného článku sa venujeme problematike doručovania a komunikácie medzi verejným obstarávateľom a uchádzačom/záujemcom pri verejnom obstarávaní.

Príspevok poskytuje odpovede na otázky súvisiace s preukazovaním splnenia podmienok osobného postavenia po nove zákona o verejnom obstarávaní. 

Pravidlami verejného obstarávania sa zabezpečuje, aby príslušný nákup tovaru alebo služieb bol otvorený pre hospodársku súťaž dodávateľov na celom vnútornom trhu. Za niektorých okolností sa však na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb nemusí aplikovať postup verejného obstarávania.

V oblasti sociálnych služieb právny poriadok Slovenskej republiky ustanovuje povinnosť niektoré služby verejne obstarávať (agentúry podporovaného zamestnávania, sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti) a iné nie. Poskytovatelia sociálnych služieb sú registrovanými, niektoré aj akreditovanými poskytovateľmi konkrétnych služieb vo verejnom záujme. Je tým daný predpoklad, že spĺňajú základné podmienky pre poskytovanie kvalitných služieb. Poskytovanie sociálnych služieb neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb, ale aj výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok stanovených právnymi predpismi štát a samospráva financujú prostredníctvom finančných príspevkov. Autor si kladie za cieľ odpovedať na otázku, z akého dôvodu zákonodarca zakotvil niektoré sociálne služby verejne obstarávať a iné nie. Zároveň objasňuje podmienky, za akých sú samotní neverejní poskytovatelia sociálnych služieb povinní verejne obstarávať.

Verejný obstarávateľ požiadal Úrad pre verejné obstarávanie so žiadosťou o vydanie metodického usmernenia k uzavretiu zmlúv (na dlhšie obdobie ako sú 4 roky) na poskytovanie služieb odpadového hospodárstva, a to:

Európska komisia poskytuje bezplatnú webovú službu pre verejných obstarávateľov a hospodárske subjekty, ktoré majú záujem vyplniť Jednotný európsky dokument (JED) elektronicky. Online formulár je možné vyplniť, vytlačiť a odoslať verejnému obstarávateľovi. Ak postup prebieha elektronicky, JED je možné exportovať, uložiť a predložiť elektronicky. V záujme preferovania elektronizácie vo verejnom obstarávaní Úrad pre verejné obstarávanie vypracoval Príručku k elektronickej službe na vyplnenie a opätovné využitie JED-u. 

Úrad pre verejné obstarávanie pripravil metodiku zadávania zákaziek. Ide o dokument, ktorý by mal napomôcť účastníkom procesu verejného obstarávania pri zadávaní zákaziek.

V súvislosti so zvyšovaním štandardizácie, transparentnosti a efektívnosti procesov verejného obstarávania si Úrad pre verejné obstarávanie dovoľuje dať subjektom verejného obstarávania do pozornosti prehľadné spracovanie informačných povinností podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo vzťahu k Úradu pre verejné obstarávanie a Úradu pre úradné publikácie Európskej únie.

Úrad pre verejné obstarávanie vypracoval zoznam kompletnej dokumentácie, ktorý predstavuje ucelený materiál odzrkadľujúci povinnosti verejných obstarávateľov/obstarávateľov zdokumentovať, evidovať a uchovávať jednotlivé doklady a dokumenty z procesu verejného obstarávania, ktoré vyplývajú zo zákona č. 343/2015 Z. z., o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Jednotný európsky dokument pre verejné obstarávanie (JED) predstavuje na účely zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. dokument, ktorým hospodársky subjekt môže predbežne nahradiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom.

Úrad pre verejné obstarávanie uverejnilo upozornenie k problematike použitia opisných formulárov pri zadávaní zákaziek na elektronickom trhovisku. 

Úrad pre verejné obstarávanie zverejnil nové Výkladové stanovisko č. 7/2015 k definícii konečného užívateľa výhod podľa § 12a zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v platnom znení. Konečným užívateľom výhod podľa tohto ustanovenia je každá fyzická osoba, ktorá spĺňa ktorékoľvek z kritérií uvedených v bodoch 1 až 4 predmetného ustanovenia.

Pri každom konečnom užívateľovi výhod je potrebné v žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod uviesť zákonný dôvod pre jeho zápis do registra, pričom fyzická osoba môže súčasne spĺňať viaceré definičné kritériá konečného užívateľa výhod podľa § 12a zákona o verejnom obstarávaní. V tom prípade, žiadateľ o zápis do registra konečných užívateľov výhod uvedie v žiadosti pri každom svojom konečnom užívateľovi výhod zodpovedajúce ustanovenie (resp. ustanovenia) zákona o verejnom obstarávaní, na základe ktorého bol konečný užívateľ výhod určený. V zásade platí, že právnická osoba alebo fyzická osoba (podnikateľ) môže mať zapísaných aj viacerých konečných užívateľov výhod a každý z nich môže byť zapísaný z iného zákonného dôvodu.

Pravidlá a postupy zadávania podlimitných zákaziek a zákaziek podľa § 9 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní účinného od 1. novembra 2015 vo väzbe na zmenu finančných limitov podľa § 4 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní.

Analýza najčastejších porušení ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v platnom znení (ďalej len "Zákon o verejnom obstarávaní") predstavuje analytický materiál, ktorý je vypracovaný Úradom pre verejné obstarávanie, podkladom ktorého sú v sledovanom období ukončené kontroly verejného obstarávania, ukončené konania o námietkach, vydané metodické usmernenia a vydané rozhodnutia Rady úradu.

Cieľom Analýzy najčastejších porušení ustanovení Zákon o verejnom obstarávaní je poskytnúť prehľad o najčastejšie sa vyskytujúcich porušeniach zákona o verejnom obstarávaní vo forme, ktorá bude kvantifikovať a odzrkadľovať intenzitu vyskytovania sa jednotlivých porušení zákona o verejnom obstarávaní v procese verejného obstarávania a na základe dosiahnutých výsledkov prispieť k čo najväčšej možnej eliminácii výskytu jednotlivých porušení Zákona o verejnom obstarávaní.

Výkladové stanovisko č. 2/2015 k zadávaniu zákaziek s využitím elektronického trhoviska. 

Na trhu je ponúkaných viacero e-aukčných systémov podporujúcich viacero typov e-aukcií, avšak predmetom metodického usmernenia nie je zadefinovanie jednotlivých typov e-aukcií. Jedným z cieľov metodického usmernenia je odporučiť verejným obstarávateľom/obstarávateľom, aby venovali náležitú pozornosť výberu typu e-aukcie a kládli dôraz na skutočnosť, že vo verejnom obstarávaní sa má použiť taký typ e-aukcie, ktorý je v súlade s požiadavkami stanovenými zákonom o verejnom obstarávaní (o. i. § 18, § 34, § 43 zákona o verejnom obstarávaní).

Neobmedzená povinnosť použiť elektronickú aukciu sa vzťahuje len na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru. Pri zadávaní zákaziek na uskutočnenie stavebných prác a poskytovanie služieb sa elektronická aukcia použije vtedy, ak povaha predmetu zákazky umožňuje dodržať princípy verejného obstarávania (v kontexte s použitím elektronickej aukcie predovšetkým princípu hospodárnosti a efektívnosti).

Ak jednotlivé kritériá na vyhodnotenie ponúk súvisia s predmetom zákazky a umožňujú, aby boli ponuky vyhodnocované rovnako, sú nediskriminačné. Výber kritérií na vyhodnotenie ponúk a ich uplatnenie musí smerovať k dosiahnutiu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky s cieľom získať za danú cenu najvyššiu hodnotu plnenia. Najvyššia hodnota plnenia predstavuje súhrn úžitkov (kvalitatívnych estetických, cenových, prevádzkových a pod.), ktoré sa dosiahnu. Verejný obstarávateľ, a obstarávateľ môže použiť aj iné kritériá na vyhodnotenie ponúk, ako sú uvedené v § 35 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, za predpokladu, že súvisia s predmetom zákazky, sú nediskriminačné a podporujú čestnú hospodársku súťaž.

Ak sa ponuky vyhodnocujú na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť aj také kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré predpokladajú určitý prvok subjektivity pri ich uplatnení (napr. kvalita, estetické charakteristiky). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však v takom prípade musí určiť také pravidlá uplatnenia týchto kritérií, ktoré transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečia objektivizáciu subjektívnych elementov uplatnenia príslušného kritériá.

V prípade, ak záujemca, uchádzač poskytne nepravdivé informácie alebo skreslené informácie vo vzťahu k podmienkam účasti a ich nepravdivosť je možné dokázať, verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 vylúči takéhoto záujemcu, uchádzača z verejného obstarávania bez ohľadu na to, že ostatnými poskytnutými dokladmi a informáciami preukázal splnenie podmienok účasti.

Ak zákon o verejnom obstarávaní pri konkrétnej podmienke účasti týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti neuvádza formu jej preukázania (napr. písm. c), g), h)), má verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 povinnosť určiť túto formu v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. v oznámení použitom ako výzva na súťaž.

V prípade verejného obstarávania druhovo kombinovaných zákaziek, je možné požadovať od uchádzačov / záujemcov preukázanie splnenia podmienok účasti vo vzťahu k celému predmetu zákazky.

Splnenie podmienok účasti podľa § 26 ods. 1 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní sa preukazuje vo vzťahu k predmetu zákazky.

Vo verejnej súťaži sa vo vzťahu k § 9 ods. 7 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní ponukou rozumie len časť ponuky, ktorá neobsahuje doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti.

Môže mesto ako verejný obstarávateľ vyhlásiť verejné obstarávanie v prípade nedostatku finančných prostriedkov v rozpočte mesta? Na čas plnenia bude mať mesto zabezpečené v rozpočte finančné prostriedky zmenou rozpočtu.

Môže obec aplikovať metodický pokyn Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 22/2022 na zmluvu o dielo, ktorej predmetom je výstavba bytov? Uzatvoreniu zmluvy o dielo predchádzalo verejné obstarávanie v roku 2019.

Je obec povinná uskutočniť verejné obstarávanie na úver? V prípade ak áno, čo všetko sa započítava do predpokladanej hodnoty zákazky?

Je možné úpravu účinnosti VZN, ktoré sa týka parkovania formou VZN urobiť až po nadobudnutí účinnosti pôvodného VZN? Je možné účinnosť VZN formulovať opisne, bez určenia konkrétneho dátumu, napr. naviazať na ukončenie verejného obstarávania, keď nám ešte neskončilo verejné obstarávanie?

Môže obec  zadať na priamo zákazku obchodnej spoločnosti, ktorej je obec 100%-tným vlastníkom a ktorej zadáva ročne cca 80% zákaziek?  Je to v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní?

Aké sú v súčasnosti povinnosti obce pri zverejňovaní informácií v profile verejného obstarávateľa? 

Zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje pre verejného obstarávateľa ak dodávateľom je registrovaný sociálny podnik. RSP bude založené 100% mestom ako nezisková organizácia alebo s.r.o., je nutné postupovať v súlade s ustanoveniami ZVO, keď bude RSP kupovať tovary a služby na uskutočňovanie jeho vlastnej podnikateľskej činnosti ?

Aký je postup pri obstaraní poradenskej služby v sume 10.000,- Eur ročne, ak obec nemá schválené zásady hospodárenia s majetkom obce? Môže túto službu schváliť starosta alebo je potrebné uznesenie obecného zastupiteľstva?

Otázka: Musí obecné zastupiteľstvo schvaľovať uzatvorenie každej zmluvy s úspešným uchádzačom podľa zákona o verejnom obstarávaní?

Má obec povinnosť podľa Zákona o slobode informácií vyhovieť žiadosti o sprístupnenie cenovej ponuky víťaza verejného obstarávania na realizáciu diela financovaného obcou?

Je možné počas realizácie stavby, ktorej realizácia prebieha na základe verejného obstarávania, znížiť rozpočtovanú položku na danú stavbu ak bola zmluvne dohodnutá cena vyššia? Vznikli dodatočné náklady, ktoré neprekračujú PHZ ale prekračujú vysúťaženú sumu. Je takéto uznesenie zákonné a platné? Ako by sme mali postupovať vo vzťahu k dodávateľovi stavby? 

Starosta obce podpísal s najúspešnejšími uchádzačmi vo verejnom obstarávaní zmluvy o dielo. Tieto zmluvy boli zverejnené, no neboli schválené obecným zastupiteľstvom.Je potrebné tieto zmluvy schváliť aj keď dodatočne na zastupiteľstve? Mali byť tieto zmluvy pred zverejnením tak ako ostatné schvaľované zastupiteľstvom?

Je pri verejnom obstarávaní právnych služieb rozhodujúce, či ide o obstaranie právnych služieb na zastupovanie v konaní alebo iba na odbornú právnu činnosť formou stanovísk alebo analýz? 

Je možné dodatkom doplniť do zmluvy o dielo na stavebné práce, právo dodávateľa stavby použiť na dodanie časti diela konkrétneho subdodávateľa s tým, že bude fakturovaná suma za vykonané práce rozdelená na sumu pre dodávateľa a sumu pre subdodávateľa? Nedôjde doplnením takéhoto bodu do zmluvy k porušeniu vysúťažených zmluvných podmienok, ktoré boli predmetom verejného obstarávania konaného ešte za účinnosti bývalého zákona č. 25/2006 Z.z.?

Zhotoviteľ nevykonal dielo v lehote podľa zmluvy. Môže mesto uzavrieť dodatok o predĺžení lehoty až po uplynutí lehoty na vykonanie diela? Je zároveň mesto oprávnené požadovať úrok z omeškania alebo zmluvnú pokutu za dni omeškania?

Môže mesto obstarávať tovary a služby, v prípadoch kedy konkrétne obstaranie nie je zahrnuté v schválenom rozpočte? Čo v prípade, ak po obstaraní a dodaní tovaru alebo služby a nemožnosti od zmluvy odstúpiť alebo ju vypovedať (najmä zmluvy generované v elektronickom kontraktačnom systéme), mestské zastupiteľstvo neschváli rozpočtové opatrenie? Aká škoda hrozí mestu v prípade, že neuhradí čiastku za dodaný tovar alebo službu, pretože bude v rozpore so schváleným rozpočtom a aká sankcia hrozí mestu, ak túto čiastku uhradí aj napriek tomu, že ju nemá rozpočtovanú?

Spadá do ustanovenia § 1 ods. 12 písmeno a.) nového zákona o verejnom obstarávaní (konkrétne do slovného spojenia: odborná činnosť prizvanej osoby na účely kontrolnej činnosti) aj poskytovanie audítorských služieb, ak ide o zákazku s nízkou hodnotou a podlimitnou hodnotou?

Majú mestá povinnosť pri obstarávaní služieb auditu ísť cez elektronické trhovisko?

Akú minimálnu sumu stanovuje nový zákon o verejnom obstarávaní na vykonanie prieskumu trhu? Môže si výšku tejto sumy upraviť obec vnútorným predpisom?

Je možné uzavrieť k zmluve o dielo na základe verejného obstarávania dodatok ak sa znížila cena dotácie, na ktorú bola zmluva naviazaná?

Môže sa firma poslanca obecného zastupiteľstva zúčastniť verejného obstarávania obce? Nejedná sa o konflikt záujmov v prípade úspešnosti firmy takéhoto poslanca?

Ak prebehlo obstarávanie v roku 2010 ale až v tomto roku obec plánuje požiadať o vtedy neudelenú dotáciu, je povinnosťou vyhlásiť nové obstarávanie?

Mesto má záujem realizovať opravy chodníkov a miestnych komunikácií. Má mesto povinnosť zadať tieto opravy v jednej zákazke alebo môže každú opravu zadať samostatne?

Má starosta obce povinnosť oboznamovať obecné zastupiteľstvo o verejnom obstarávaní pred jeho zasadnutím?

Má obec povinnosť vybrať si poskytovateľa telekomunikačných služieb na základe zákona o verejnom obstarávaní, vzhľadom na existenciu výnimky § 1 ods. 2 písm. o) zák. 25/2006 o verejnom obstarávaní ?

Môže hlavný kontrolór obce (mesta) požiadať obec o predloženie ku kontrole verejné obstarávanie, ktoré ešte nebolo ukončené, nakoľko má podozrenie, že došlo k manipulácii?

Sú podľa zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupniteľné zápisnice z otvárania obálok pri verejných obstarávaniach, resp. čo všetko sa môže sprístupniť z výberových konaní?

V kompetencii starostu obce ako štatutárneho orgánu verejného obstarávateľa /obce/ je vymenovanie členov komisie pre verejné obstarávanie. Na základe tohto sa starosta obce vymenoval za predsedu komisie pre verejné obstarávanie. Nie je v rozpore byť predsedom komisie pre verejné obstarávanie a zároveň štatutárom verejného obstarávateľa /obce/. Obec nemá určenú osobu zodpovednú za verejné obstarávanie.

Akým spôsobom máme do súhrnnej správy v zmysle § 9 ods.9 zákona o verejnom obstarávaní uviesť zákazku, ktorá je zmluvne stanovená cenou za hodinu? Máme takúto zákazku, ktorej celková cena nie je uvedená v zmluve, dať do súhrnnej správy a ak áno, tak s akou sumou?

Môže starosta obce vykonávať zápis z prieskumu trhu a vyhodnocovať cenove ponuky aj sám?

Ako postupovať pri vypracovaní súhrnnej správy v zmysle § 9 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní? Týka sa to všetkých tovarov, prác a služieb alebo iba tých, kde bolo verejné obstarávanie, prípadne prieskum trhu?

Kto kreuje komisie pre verejné obstarávanie v zmysle zákona 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, starosta či aj poslanci? Môžu si poslanci uznesením vynútiť povinné členstvo v takejto komisii obce?

Na základe, ktorého paragrafu je obec povinná mať vypracovanú Smernicu o verejnom obstarávaní?

Je možné považovať obec vo vzťahoch vznikajúcich pri dodávke tovaru alebo služieb za spotrebiteľa? 

Je obec povinná uskutočniť verejné obstarávanie na úver podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „Zákon o verejnom obstarávaní“)? V prípade, že je obec povinná uskutočniť verejné obstarávanie na úver, čo všetko sa započítava do predpokladanej hodnoty zákazky? 

Je potrebné zverejniť zadávanie zákazky podľa § 9 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní napríklad aj na web stránke obstarávateľa alebo inou dostupnou formou zverejnenia na verejne dostupnom mieste v nadväznosti na §155m ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní /napr. nástenka/?

Kedy je možné využiť oznámenia o dobrovoľnej transparentnosti ex ante a aké sú jeho právne následky?