Najnovšie judikáty, protesty

Sťažovateľ pred nástupom do školy absolvoval test školskej spôsobilosti a bol zaradený do nultého ročníka pre deti so sociálnym alebo jazykovým znevýhodnením. Po nástupe do prvej triedy mal problémy s učením, preto bol opätovne testovaný a na základe výsledkov, ktoré naznačovali ľahké mentálne postihnutie, preradený do špeciálnej triedy. Od druhého ročníka bol vzdelávaný v špeciálnej triede, kde boli všetci žiaci rómskeho pôvodu. Napriek žiadosti rodičov o preradenie do bežnej triedy zostal v špeciálnom vzdelávacom prúde a školu ukončil v roku 2013. V roku 2014 podal antidiskriminačnú žalobu, v ktorej namietal, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy bolo diskriminačné a negatívne ovplyvnilo jeho vzdelávanie. Súd však jeho žalobu zamietol a neúspešný bol aj na Ústavnom súde SR.

Prokurátor podal protest proti rozhodnutiu mesta o priestupku, ktorým bola matka maloletého žiaka uznaná vinnou zo spáchania priestupku, pretože údajne zanedbávala starostlivosť o povinnú školskú dochádzku svojho syna. Podľa prokurátora však mesto pri rozhodovaní nezisťovalo skutočný stav veci a matku vôbec nevypočulo, nezisťovalo dôvody neprítomnosti dieťaťa ani to, či bola matka o vymeškaných hodinách riadne informovaná. Mesto vychádzalo iba z oznámenia školy bez ďalších dôkazov. Prokurátor tiež poukázal na to, že matka nebola riadne poučená o svojich právach, konkrétne o práve vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čo jej zákon zaručuje.

Prokurátor podal protest proti VZN obce, v ktorom obec zakázala parkovaním zamedzovať prejazdu vozidiel záchrannej služby, hasičov a polície. Taktiež porušenie tohto zákazu označila priestupok proti verejnému poriadku.

Dieťa so zdravotným postihnutím bývalo s rodičmi v Belgicku, pričom matka pracovala v Nemecku. Rodičia požiadali v Nemecku o príspevok na školského asistenta pre dieťa. V minulosti dieťa túto podporu dostávalo, no úrad žiadosť zamietol s tým, že dieťa nemá bydlisko v Nemecku. Nemecký súd preto požiadal Súdny dvor EÚ o posúdenie, či je takýto postup v súlade s právom EÚ o voľnom pohybe pracovníkov a o rovnosti prístupu k sociálnym výhodám.

Osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, bola umiestnená v zariadení sociálnych služieb. Toto zariadenie bolo v postavení opatrovníka, pričom vyhotovilo vyúčtovanie platieb za poskytované sociálne služby, ktoré predložilo na posúdenie súdu. Opatrovník zároveň navrhol, aby sa z účtu osoby uhradili nedoplatky za minulé obdobie. Spor vznikol v tom, či takéto vyúčtovanie predstavuje právny úkon vykonaný opatrovníkom, ktorý by musel byť schválený súdom.